In 1665 a boy was born inside these walls: Mikuláš Bercsényi — Miklós, in the form the documents use — whose family then held Tematín. He grew up to become the second man of the Rákóczi uprising, the great anti-Habsburg revolt that began in 1703 and for years controlled most of today's Slovakia. When the rising began to fail, imperial columns worked their way up the Váh and dealt with the castles of its commanders one after another; the kuruc army had already been broken at Trenčín on 3 August 1708. On 22 January 1710 Bercsényi got out of his own besieged castle; the garrison he left behind negotiated for three days and then surrendered. He died in exile in the Ottoman Empire in 1725 and never came home.Roku 1665 sa v týchto múroch narodil chlapec: Mikuláš Berčéni — v listinách Miklós —, ktorého rod vtedy Tematín držal. Vyrástol z neho druhý muž Rákociho povstania, veľkého protihabsburského povstania, ktoré sa začalo roku 1703 a roky ovládalo väčšinu dnešného Slovenska. Keď povstanie začalo upadať, cisárske kolóny postupovali hore Váhom a s hradmi jeho veliteľov sa vyrovnávali jeden po druhom; kurucké vojsko utrpelo 3. augusta 1708 pri Trenčíne rozhodujúcu porážku. 22. januára 1710 sa Berčéni z vlastného obliehaného hradu dostal von; posádka, ktorú tam nechal, tri dni vyjednávala a potom kapitulovala. Zomrel roku 1725 v osmanskom vyhnanstve a domov sa už nikdy nevrátil.
