In 1388 King Sigismund gave Beckov to Stibor of Stiboricz, a Polish nobleman who rose to be one of the most powerful men in the kingdom — voivode of Transylvania and a founding member of the royal Order of the Dragon. Stibor made Beckov his chief seat and rebuilt it at the turn of the fourteenth and fifteenth centuries into something a man of that rank could live in: Gothic palace ranges, a knights' hall, and a chapel whose painted plaster is still the best thing inside the ruin. He died in 1414; his son, also called Stibor, died in 1434 without a son of his own, and the line ended. In 1437, one day before Sigismund himself died, the castle passed to Pál Bánffy — most likely on condition that he marry the younger Stibor's daughter.V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Beckov Stiborovi zo Stiboríc, poľskému šľachticovi, z ktorého sa stal jeden z najmocnejších mužov kráľovstva — sedmohradský vojvoda a zakladajúci člen kráľovského Dračieho rádu. Stibor si Beckov zvolil za hlavné sídlo a na prelome štrnásteho a pätnásteho storočia ho prestaval na sídlo hodné svojho postavenia: gotické palácové krídla, rytierska sieň a kaplnka, ktorej maľovaná omietka je dodnes tým najcennejším v celej zrúcanine. Zomrel roku 1414; jeho syn, tiež Stibor, zomrel roku 1434 bez mužského potomka a rod ním vymrel. Roku 1437, deň pred smrťou samotného Žigmunda, pripadol hrad Pavlovi Bánfimu — podľa všetkého s podmienkou, že si vezme dcéru mladšieho Stibora.
