In the written record Veľký Šariš is older than Prešov, older than Košice and older than Bardejov, and for four hundred years it was the town under the castle that governed a whole county. Then the castle burned, the county's business moved six kilometres down the river to Prešov, and the town has been living in a bigger neighbour's shadow ever since. What it does have is the largest brewery in Slovakia on the flat ground by the Torysa, and the largest castle ruin in the country on the hill directly above.V písomných prameňoch je Veľký Šariš starší než Prešov, Košice aj Bardejov a štyristo rokov bol mestom pod hradom, z ktorého sa spravovala celá stolica. Potom hrad zhorel, správa stolice sa presťahovala šesť kilometrov dolu riekou do Prešova a mesto odvtedy žije v tieni väčšieho suseda. Zato má na rovine pri Toryse najväčší pivovar na Slovensku a priamo nad sebou najväčšiu hradnú zrúcaninu v krajine.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
The first written mention of the place is from 1217, under the name Sarus. That puts it on paper before Košice (1230), Bardejov (1241) and Prešov (1247) — a useful reminder that a first mention tells you when a scribe wrote something down, not when people arrived. Why a settlement was here at all is easy to see on a map: the long north-south route from the Balkans to the Baltic ran up the Torysa valley, and an east-west road linked Galicia with Spiš. Veľký Šariš sits where they cross, on flat ground where the river's floodplain narrows between low hills.Prvá písomná zmienka o tomto mieste je z roku 1217 a znie Sarus. Na papieri je teda staršie než Košice (1230), Bardejov (1241) aj Prešov (1247) — čo je dobré pripomenutie, že prvá zmienka hovorí o tom, kedy niečo zapísal pisár, nie o tom, kedy sem prišli ľudia. Prečo tu osada vôbec vznikla, vidno na mape hneď: dolinou Torysy viedla dlhá cesta zo severu na juh, od Baltu k Balkánu, a priečna cesta spájala Halič so Spišom. Veľký Šariš leží presne na ich križovatke, na rovine, kde sa niva rieky zužuje medzi nízkymi kopcami.
The Mongol army broke into the kingdom in 1241, and in the years that followed King Béla IV pressed his lords to build in stone on high ground because everything else had failed. The volcanic hill standing directly above the settlement was an obvious place, and the castle raised on it in the 13th century changed what the village underneath was for. From then on it existed to supply, feed, cart for and serve a fortress, and soon a county administration as well. Get the order right: the castle did not grow out of the town. The town grew into the castle's shadow, and stayed there for four hundred years.V roku 1241 vpadla do kráľovstva mongolská armáda a v nasledujúcich rokoch tlačil kráľ Belo IV. na šľachtu, aby stavala z kameňa na výšinách, lebo všetko ostatné zlyhalo. Sopečný kopec priamo nad osadou bol jasnou voľbou a hrad, ktorý na ňom v 13. storočí vyrástol, zmenil zmysel dediny pod ním. Odvtedy existovala preto, aby pevnosť zásobovala, živila, vozila jej tovar a slúžila jej — a čoskoro aj stoličnej správe. Poradie je dôležité: hrad nevyrástol z mesta. Mesto vyrástlo do tieňa hradu a zostalo v ňom štyristo rokov.
On 28 January 1299 King Andrew III — the last of the Árpád kings — granted the German settlers of Veľký Šariš, and through them everyone living there, the rights of a free royal town. In practice that meant three concrete things: the townspeople stopped paying taxes to the county's officer, they were released from the duty to march in his army, and instead they owed the king one fixed payment of 150 silver marks a year. A fixed rent to the crown instead of open-ended demands from a local lord is precisely what made medieval towns possible. If you know what you owe, you can plan, borrow, invest and trade. If you do not, you hide your money.28. januára 1299 udelil kráľ Ondrej III. — posledný z Arpádovcov — nemeckým osadníkom vo Veľkom Šariši, a ich prostredníctvom všetkým tunajším obyvateľom, práva slobodných kráľovských miest. V praxi to znamenalo tri konkrétne veci: mešťania prestali platiť dane stoličnému úradníkovi, boli zbavení povinnosti tiahnuť s jeho vojskom a namiesto toho odvádzali kráľovi jednu pevnú sumu 150 strieborných mariek ročne. Práve pevný poplatok panovníkovi namiesto ľubovoľných požiadaviek miestneho pána umožnil stredoveké mestá. Kto vie, koľko má odviesť, môže plánovať, požičiavať si, investovať a obchodovať. Kto to nevie, peniaze skrýva.
The seventeenth century in this part of the kingdom was one anti-Habsburg rising after another, and the castle above the town was a garrison through most of it. Then it burned. The tradition is that in 1687 lightning reached the powder store and the explosion wrecked what was left; sources disagree about the exact year and about the cause, but not about the result. Nobody rebuilt it. The county administration moved down the valley to Prešov, and Veľký Šariš — the head of a county, the place that gave Šariš its name — became an ordinary market town beside a much bigger neighbour. Almost everything about the modern town follows from that one decision not to rebuild.Sedemnáste storočie znamenalo v tomto kúte kráľovstva jedno protihabsburské povstanie za druhým a hrad nad mestom bol po väčšinu času posádkovou pevnosťou. Potom zhorel. Tradícia hovorí, že v roku 1687 zasiahol blesk prachárňu a výbuch zničil, čo ešte stálo; pramene sa rozchádzajú v presnom roku aj v príčine, no nie vo výsledku. Nikto hrad neobnovil. Stoličná správa sa presťahovala dolu údolím do Prešova a Veľký Šariš — hlava stolice, miesto, ktoré dalo Šarišu meno — sa stal obyčajným trhovým mestečkom vedľa oveľa väčšieho suseda. Takmer všetko na dnešnom meste vyplýva z toho jediného rozhodnutia hrad neobnoviť.
Under Austria-Hungary the town stayed small while Prešov grew. A railway was built north out of Prešov up the Torysa toward Sabinov and the Polish frontier in the later nineteenth century, and Veľký Šariš got a station on it. That was useful, but it also made commuting into the city easy, and it set the pattern the town still has today. Meanwhile Šariš county was among the poorest in the kingdom, and between the 1880s and 1914 tens of thousands of its people emigrated to the United States. Hungarian was pushed as the language of schools and offices in a district where hardly anyone spoke it at home.Za Rakúsko-Uhorska zostalo mestečko malé, kým Prešov rástol. V druhej polovici 19. storočia postavili z Prešova na sever popri Toryse železnicu smerom na Sabinov a k poľskej hranici a Veľký Šariš na nej dostal stanicu. Bolo to praktické, ale zároveň to uľahčilo dochádzanie do mesta a nastavilo vzorec, ktorý platí dodnes. Šarišská stolica pritom patrila k najchudobnejším v kráľovstve a od 80. rokov 19. storočia do roku 1914 sa desaťtisíce jej obyvateľov vysťahovali do Spojených štátov. V školách a úradoch sa presadzovala maďarčina, hoci doma ňou takmer nikto nehovoril.
Austria-Hungary collapsed in the autumn of 1918 and Šariš became part of the new Czechoslovakia. It was not settled quietly: in June 1919 the Hungarian Red Army pushed into eastern Slovakia and took Prešov, six kilometres away, where a Slovak Soviet Republic was proclaimed on 16 June. It lasted three weeks before Czechoslovak and allied troops pushed it back over the border. Between the wars the town stayed agricultural — the flat land beside the Torysa is genuinely good ground — with its people farming and, more and more, walking or cycling into Prešov for work.Na jeseň 1918 sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a Šariš pripadol novému Československu. Pokojné to nebolo: v júni 1919 vtrhla maďarská Červená armáda na východné Slovensko a obsadila šesť kilometrov vzdialený Prešov, kde 16. júna vyhlásili Slovenskú republiku rád. Vydržala tri týždne, kým ju československé a spojenecké vojská nezatlačili späť za hranicu. Medzi vojnami zostalo mesto poľnohospodárske — rovina pri Toryse je naozaj dobrá pôda — ľudia gazdovali a čoraz častejšie chodili za prácou pešo alebo na bicykli do Prešova.
In March 1939 Slovakia became a separate state under German protection. The Slovak National Uprising of August 1944 was fought mainly in central Slovakia and its front never reached Šariš, but German forces occupied the region that autumn. The war itself arrived in the new year: troops of the Soviet 4th Ukrainian Front took Prešov on 19 January 1945, and the towns and villages around it in the same days.V marci 1939 vznikol samostatný Slovenský štát pod nemeckou ochranou. Slovenské národné povstanie z augusta 1944 sa odohrávalo najmä na strednom Slovensku a jeho front sa do Šariša nedostal, na jeseň však kraj obsadili nemecké jednotky. Vojna sem prišla až v novom roku: vojská sovietskeho 4. ukrajinského frontu obsadili Prešov 19. januára 1945 a v tých istých dňoch aj mestečká a dediny okolo neho.
The thing that made the modern town arrived in the 1960s, and it was a state decision like everything else in those years. A brewery was built on the flat ground beside the river: the plant was founded in 1964 and the first batch of beer was brewed on 26 May 1967. It was named after the county — Šariš — which is how the name of a medieval hilltop ended up on bottles in every shop in the country, and it grew into the largest brewing plant in Slovakia. A town of a few thousand people suddenly had an industry of national scale at the end of its street, while most of its other working people commuted the few kilometres into Prešov to the engineering works, the hospital and the schools.To, čo urobilo dnešné mesto, prišlo v 60. rokoch a bolo to, ako všetko vtedy, štátne rozhodnutie. Na rovine pri rieke postavili pivovar: závod založili v roku 1964 a prvú várku piva tu uvarili 26. mája 1967. Dostal meno po stolici — Šariš — a tak sa názov stredovekého kopca dostal na fľaše do každého obchodu v krajine. Vyrástol z neho najväčší pivovarnícky závod na Slovensku. Mesto s niekoľkými tisíckami obyvateľov malo zrazu na konci ulice priemysel celoštátneho rozmeru, kým väčšina ostatných chodila za prácou tých pár kilometrov do Prešova — do strojární, do nemocnice a do škôl.
The Velvet Revolution ended communist rule in November 1989, and the state breweries were privatised. Šariš was bought by the international group SABMiller in 1997 and merged on 1 January 2007 with the Topvar brewery of Topoľčany; production was later concentrated here, in Veľký Šariš. The company has since passed to the Japanese Asahi group and trades in Slovakia as Plzeňský Prazdroj Slovensko. For a small town, having one very large employer is both a security and a risk at the same time: the jobs are real, and the decisions about them are made in another country.Nežná revolúcia ukončila v novembri 1989 vládu komunistickej strany a štátne pivovary sa sprivatizovali. Šariš kúpila v roku 1997 medzinárodná skupina SABMiller a 1. januára 2007 ho zlúčila s topoľčianskym pivovarom Topvar; výrobu neskôr sústredili sem, do Veľkého Šariša. Podnik odvtedy prešiel k japonskej skupine Asahi a na Slovensku vystupuje ako Plzeňský Prazdroj Slovensko. Pre malé mesto je jeden veľmi veľký zamestnávateľ istotou aj rizikom naraz: práca je skutočná, no rozhoduje sa o nej v inej krajine.
Slovakia became independent on 1 January 1993, and Veľký Šariš settled into what it is now: a town of a few thousand people, a national-scale brewery along one edge and a medieval ruin along the skyline. Its parish church of St James goes back under its later alterations to about the middle of the thirteenth century — the same generation that built the castle. An asphalt cycle path runs roughly ten kilometres along the Torysa from Prešov and ends under the castle hill, which is the pleasantest way to arrive. And the walls up top are slowly being put back together by volunteers: the largest castle site in the country, consolidated by hand, one summer at a time.Slovensko sa osamostatnilo 1. januára 1993 a Veľký Šariš sa usadil do dnešnej podoby: mestečko s niekoľkými tisíckami obyvateľov, pivovar celoštátneho významu na jednom okraji a stredoveká zrúcanina na obzore. Farský kostol svätého Jakuba siaha pod neskoršími úpravami zhruba do polovice 13. storočia — teda do tej istej generácie, ktorá stavala hrad. Popri Toryse vedie z Prešova asi desaťkilometrová asfaltová cyklotrasa, ktorá končí pod hradným kopcom, a je to najpríjemnejší spôsob, ako sem prísť. A múry hore pomaly skladajú dokopy dobrovoľníci: najväčšie hradné sídlo v krajine, spevňované ručne, leto za letom.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.