since the 2000s Volunteers, not reconstructionDobrovoľníci, nie rekonštrukcia

Since Slovakia became independent the ruin has been worked on by volunteers rather than rebuilt by the state, and the philosophy is deliberate: stabilise what is standing, do not invent what is gone. Loose masonry is reset, wall crowns are capped so water cannot get in, and the scrub is cut back, season by season — so the site genuinely looks different from one year to the next. There is no ticket desk, no roof and no marked route. An asphalt track climbs from Veľký Šariš and doubles as an educational trail, and the summit is open to anyone who walks up. The built area is more than 2.7 hectares: walking the perimeter takes real minutes, not seconds, and that is the single best way to understand how big this place was.Odkedy je Slovensko samostatné, na zrúcanine pracujú dobrovoľníci a štát ju neobnovuje — a tá filozofia je zámerná: spevniť to, čo stojí, a nedomýšľať, čo zmizlo. Uvoľnené murivo sa ukladá späť, koruny múrov sa zakrývajú, aby do nich nezatekalo, a nálet sa každú sezónu vyrezáva, takže hrad naozaj vyzerá rok čo rok inak. Nie je tu pokladňa, strecha ani značená trasa. Z Veľkého Šariša vedie hore asfaltová cesta, ktorá slúži aj ako náučný chodník, a vrchol je otvorený každému, kto vyjde. Zastavaná plocha má vyše 2,7 hektára: obchôdzka po obvode trvá naozaj niekoľko minút, nie sekúnd, a práve ona je najlepším spôsobom, ako pochopiť, aké obrovské to tu bolo.