The village is down on the flat; its history is up on the hill behind it. A small round church in the forest, argued over by archaeologists for fifty years, is one of the oldest buildings in Slovakia — and the story of the village is largely the story of people climbing up to it, giving up on it, and climbing up again.Dedina leží na rovine, jej dejiny sú hore na kopci za ňou. Malý okrúhly kostolík v lese, o ktorý sa archeológovia hádajú päťdesiat rokov, patrí k najstarším stavbám na Slovensku – a dejiny obce sú v podstate príbehom o tom, ako k nemu ľudia chodili hore, ako ho opustili a ako sa k nemu vrátili.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Great MoraviaVeľká Morava
Excavations on the slope above the village, led by the archaeologist Alexander Ruttkay between 1974 and 1980, showed that people had lived around the rotunda of St George from about the middle of the ninth century — the time of Great Moravia. Two fortified courts of a local lord stood one after the other in the meadow called Púsť beside the church, and the settlement around them worked iron and burned tar. The dig began by accident: workmen fitting a lightning conductor turned up human bones. Ruttkay compared the rotunda's size and plan with the Great Moravian rotunda at the fortified court of Ducové, on the far side of this same range, and with Mikulčice in Moravia; the hillfort of Bojná, the richest Great Moravian find of recent decades, lies a few kilometres away along the same wooded flank.Archeologický výskum na svahu nad dedinou, ktorý v rokoch 1974 až 1980 viedol Alexander Ruttkay, ukázal, že okolo rotundy svätého Juraja žili ľudia už od polovice 9. storočia – z čias Veľkej Moravy. Na lúke zvanej Púsť pri kostolíku stáli postupne dva opevnené veľmožské dvorce a v osade okolo nich sa spracúvalo železo a pálil decht. Výskum sa začal náhodou: pri osádzaní bleskozvodu narazili robotníci na ľudské kosti. Ruttkay porovnával rozmery a pôdorys rotundy s veľkomoravskou rotundou na dvorci v Ducovom na druhej strane toho istého pohoria a s Mikulčicami na Morave; Bojná, najbohatší veľkomoravský nález posledných desaťročí, leží len pár kilometrov ďalej po tom istom úbočí.
The dating of the rotunda is the most argued-over question in the earliest architecture of Slovakia. Ruttkay's excavation put the standing building in the early eleventh century while not excluding something older; a study published in 2012, resting on what the restoration work uncovered, argued that the whole building belongs to the first third of the ninth century; more recent opinion tends to place it somewhere between the end of the ninth and the second half of the tenth. Objects of the eleventh century were found in the graves around it, so the church was certainly in use by then. The village itself first appears in writing in 1185 as Sarfew — Hungarian Sárfő, "muddy spring", while the Slovak Blatnica comes from blato, mud. Two languages, the same wet ground.Datovanie rotundy je najspornejšia otázka najstaršej architektúry na Slovensku. Ruttkayov výskum kládol stojacu stavbu na začiatok 11. storočia, hoci nevylučoval ani staršiu; štúdia z roku 2012, opretá o reštaurátorské zistenia, tvrdí, že celá stavba pochádza z prvej tretiny 9. storočia; novšie názory ju najčastejšie kladú medzi koniec 9. a druhú polovicu 10. storočia. V hroboch okolo kostolíka sa našli predmety z 11. storočia, takže vtedy sa tu už určite pochovávalo. Samotná dedina sa prvý raz spomína v roku 1185 ako Sarfew – maďarské Sárfő znamená „blatný prameň“ a slovenská Blatnica pochádza z blata. Dva jazyky, tá istá mokrá zem.
Around the middle of the thirteenth century people stopped living on the hill. The lord's court was given up, the settlement around it broke apart, and the church was left standing empty; it stayed a ruin for roughly three hundred years. It is tempting to blame the Mongol invasion of 1241, which certainly swept through this country and terrified it, but the excavation does not prove it and honest accounts do not claim it. Settlements moved in that century for many reasons — a new landlord, a better site beside the road, the pull of the valley — and this is one of the cases where we know what happened but not why.Okolo polovice 13. storočia ľudia z kopca odišli. Veľmožský dvorec zanikol, osada sa rozpadla a kostolík zostal prázdny; ruinou bol zhruba tristo rokov. Je lákavé zvaliť to na mongolský vpád roku 1241, ktorý touto krajinou naozaj prešiel a vydesil ju, lenže výskum to nedokazuje a poctivé výklady to netvrdia. Sídla sa v tom storočí presúvali z mnohých dôvodov – nový zemepán, výhodnejšie miesto pri ceste, príťažlivosť doliny – a toto je jeden z prípadov, keď vieme, čo sa stalo, ale nie prečo.
When the Ottomans destroyed the Hungarian army at Mohács in 1526, one of the dead was the husband of a noblewoman of the Thurzó family — and between 1530 and 1540 she had the ruined church on the hill repaired in his memory. The old walls were still standing four to seven metres high, which is why there was anything left to repair. Two written records name her as Mária Thurzová; work in the archives points rather to Magdaléna, and the disagreement has never been settled. Later in the same century a tiny hermitage was built against the church — the only surviving hermitage of its kind in Slovakia — and the spring pilgrimage, held on the Sunday after St George's day, 24 April, begins to be recorded.Keď Osmani roku 1526 pri Moháči zničili uhorské vojsko, padol v bitke aj manžel jednej šľachtičnej z rodu Turzovcov – a ona dala v rokoch 1530 až 1540 zrúcaný kostolík na kopci na jeho pamiatku opraviť. Staré múry vtedy ešte stáli štyri až sedem metrov vysoko, preto vôbec bolo čo opravovať. Dva písomné záznamy ju uvádzajú ako Máriu Turzovú, archívny výskum však ukazuje skôr na Magdalénu a spor sa dodnes nerozhodol. Neskôr v tom istom storočí pribudla ku kostolíku maličká pustovňa – jediná svojho druhu, ktorá sa na Slovensku zachovala – a začína sa pripomínať jarná púť v nedeľu po sviatku svätého Juraja, 24. apríla.
Somebody actually lived up here. Hermits occupied the little building against the church wall for generations and taught the children in the village school; the death of the second-to-last of them is entered in the parish register in 1804. In 1777 the church itself was rebuilt more drastically than at any time since the Middle Ages: a tower was raised in front of the entrance, brick vaults were thrown over the interior, and a gallery was put in above the door. That is the building you see today — an early medieval church in eighteenth-century clothes, which is exactly why its real age was so hard to see.Hore naozaj niekto býval. V malej stavbe pri múre kostolíka žili po generácie pustovníci a učili deti v dedinskej škole; smrť predposledného z nich zapísali do farskej matriky v roku 1804. V roku 1777 kostolík prestavali radikálnejšie než kedykoľvek od stredoveku: pred vchod postavili vežu, interiér zaklenuli tehlovými klenbami a nad vchodom zriadili emporu. Takto vyzerá dodnes – ranostredoveká stavba v barokovom obleku, čo je presne dôvod, prečo bolo také ťažké rozpoznať jej skutočný vek.
In 1820 a parish church of the Elevation of the Holy Cross was built down in the village itself, and ordinary Sunday life moved off the hill for good. The hermitage buildings did not stand empty: the hermits' house went on working as a school through the nineteenth century and later became a forester's lodge. What the rotunda kept is what it still has — one pilgrimage a year, and the walk up through the beeches.V roku 1820 postavili priamo v dedine farský kostol Povýšenia svätého Kríža a bežný nedeľný život sa z kopca natrvalo presťahoval dolu. Pustovnícke stavby nezostali prázdne: dom pustovníkov slúžil počas 19. storočia ako škola a neskôr ako horáreň. Rotunde ostalo to, čo má dodnes – jedna púť do roka a cesta hore bučinou.
The wartime Slovak State was declared on 14 March 1939 and was an ally of Nazi Germany. The Slovak National Uprising began on 29 August 1944 in Banská Bystrica; when it was broken as an open front at the end of October, its fighters went on fighting from the forests, and the wooded ranges on either side of the Nitra valley — the Považský Inovec above this village among them — gave them cover through the winter while German units hunted them. The front reached the upper Nitra valley in the first days of April 1945.Vojnový Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 a bol spojencom nacistického Nemecka. Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici; keď ho koncom októbra zlomili ako otvorený front, jeho bojovníci pokračovali z hôr a zalesnené pohoria po oboch stranách nitrianskej doliny – medzi nimi Považský Inovec nad touto dedinou – ich celú zimu kryli, kým ich nemecké jednotky prenasledovali. Front prišiel do hornej nitrianskej doliny v prvých aprílových dňoch roku 1945.
After 1948 the land around the village was collectivised — private strips merged into one co-operative farm, an upheaval that changed the look of the countryside more than anything since the forests were first cleared. Up on the hill the old hermits' house, by then a forester's lodge, was pulled down in 1962, so that the rotunda and its little hermitage have stood alone in the clearing ever since. The spring pilgrimage went quiet in these decades; it came back in its present form only after 1990.Po roku 1948 pôdu okolo dediny združstevnili – súkromné pásiky splynuli do jedného družstva, čo zmenilo tvár krajiny viac než čokoľvek od klčovania lesov. Hore na kopci starý pustovnícky dom, vtedy už horáreň, roku 1962 zbúrali, takže rotunda a jej pustovňa odvtedy stoja na čistinke samy. Jarná púť v týchto desaťročiach utíchla; v dnešnej podobe sa vrátila až po roku 1990.
Between 2009 and 2016 the whole church, inside and out, together with its hermitage, was restored by the municipality and the civic association Rotunda Jurko under the restorer Jozef Dorica. In 2010 the work uncovered an original pre-Romanesque window opening in the south-west wall — one of the best pieces of evidence anybody has for the building's age — and radiocarbon dating of samples followed from 2016. The pilgrimage is held every spring around St George's day. The rotunda is normally locked; what you can count on is the marked path up through the beech wood and the building standing in its clearing, which is most of the point of coming.V rokoch 2009 až 2016 zreštaurovali celý kostolík zvnútra i zvonka aj s pustovňou – zabezpečila to obec spolu s občianskym združením Rotunda Jurko a viedol to reštaurátor Jozef Dorica. V roku 2010 pri prácach objavili v juhozápadnej časti muriva pôvodný predrománsky okenný otvor, jeden z najlepších dokladov o veku stavby, a od roku 2016 nasledovalo rádiouhlíkové datovanie vzoriek. Púť sa koná každú jar okolo sviatku svätého Juraja. Rotunda býva zamknutá; isté je značený chodník hore bučinou a stavba na čistinke – a to je aj väčšina toho, pre čo sem človek ide.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.