Nové Zámky is one of the few Slovak towns that has something like a birth certificate. There was no hill here to fortify and no old castle to repair, only flat farmland — so when the Ottoman frontier reached the Danubian Lowland, the Archbishop of Esztergom had a fortress drawn on paper by Italian engineers and built from nothing. Everything the town has been since, down to the shape of its streets, follows from that decision.Nové Zámky patria k tým málo slovenským mestám, ktoré majú čosi ako rodný list. Nebol tu kopec, ktorý by sa dal opevniť, ani starý hrad na opravu — len rovina. Keď sa teda osmanská hranica priblížila k Podunajskej nížine, dal ostrihomský arcibiskup postaviť na zelenej lúke pevnosť podľa plánov talianskych inžinierov. Všetko, čím mesto odvtedy je — až po tvar jeho ulíc — vyrástlo z tohto rozhodnutia.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Ottoman centuryOsmanské storočie
In 1526 the Ottomans destroyed the Hungarian army at Mohács, and within twenty years the kingdom had lost Buda and then Esztergom itself. The Archbishop of Esztergom moved north to Trnava, and suddenly there was nothing at all between the open lowland along the Nitra river and the Ottoman garrisons on the Danube. In 1545–46 Archbishop Pál Várdai had a fort thrown up on the left bank of the river; Archbishop Mikuláš Oláh strengthened it, which is why the Hungarian sources call it Oláhújvár, 'Oláh's new castle'. Everyone involved knew it was not strong enough.Roku 1526 rozdrvilo osmanské vojsko uhorskú armádu pri Moháči a do dvadsiatich rokov stratilo kráľovstvo Budín aj samotný Ostrihom. Ostrihomský arcibiskup sa presťahoval na sever do Trnavy a medzi otvorenou rovinou pri Nitre a osmanskými posádkami na Dunaji zrazu nestálo nič. V rokoch 1545 – 1546 dal arcibiskup Pavol Várdai narýchlo postaviť na ľavom brehu rieky pevnôstku a arcibiskup Mikuláš Oláh ju spevnil — po ňom sa jej hovorilo Oláhújvár, teda Oláhov nový zámok. Že to nestačí, vedeli všetci zúčastnení.
Between 1573 and 1580 an entirely new fortress went up on the other bank, paid for by Archbishop Anton Vrančič and designed by two Italian engineers, the brothers Ottavio and Giulio Baldigara. It was a Renaissance star fort: a six-pointed outline with a bastion at every point, so that anyone climbing the wall could be shot at from the side by the neighbouring bastion. The ramparts were built low, thick and of earth, meant to swallow a cannonball rather than shatter like a tall medieval wall. It was finished on 2 October 1580, and a town began to grow inside it.V rokoch 1573 – 1580 vyrástla na druhom brehu úplne nová pevnosť. Zaplatil ju arcibiskup Anton Vrančič a navrhli ju dvaja talianski inžinieri, bratia Ottavio a Giulio Baldigarovci. Bola to renesančná hviezdicová pevnosť: šesťcípy pôdorys s bastiónom v každom cípe, aby na útočníka, ktorý zlieza hradbu, mohli strieľať zboku zo susedného bastiónu. Valy postavili nízke, mohutné a hlinené — delovú guľu mali pohltiť, nie sa pod ňou rozsypať ako vysoký stredoveký múr. Pevnosť dokončili 2. októbra 1580 a vnútri nej začalo rásť mesto.
On 18 August 1663 the grand vizier Köprülü Fazıl Ahmed brought the main Ottoman army up to the walls. The commander inside, Adam Forgách, had already tried to stop them in the open field and lost. After roughly five weeks of bombardment, trenching and mining, the garrison surrendered on 24 September 1663 and marched out. The strongest fortress on the frontier was gone, and the road north lay open: Ottoman troops took Nitra Castle the same year, and it was only recovered in 1664.Osemnásteho augusta 1663 pritiahol pod hradby hlavnú osmanskú armádu veľkovezír Köprülü Fazıl Ahmed. Veliteľ posádky Adam Forgách sa ich predtým pokúsil zastaviť v otvorenom poli a prehral. Po zhruba piatich týždňoch delostreľby, kopania zákopov a podkopov sa posádka 24. septembra 1663 vzdala a odtiahla. Najsilnejšia pevnosť na hranici bola preč a cesta na sever voľná: Nitriansky hrad obsadili osmanské vojská ešte v tom istom roku a späť ho kresťania získali až roku 1664.
For twenty-two years Nové Zámky was not a Hungarian border fortress but an Ottoman one. It became the seat of an eyalet — a province run by a pasha — and it was the northernmost province the Ottoman Empire ever held in Central Europe. Villages for tens of kilometres around now paid tax to Ottoman officials, who wrote them into registers called defters; Vráble appears in one of these in 1664 with 190 taxpaying households. The mosque, the minaret and the garrison are long gone, but this is why the history of a Slovak town includes a pasha.Dvadsaťdva rokov neboli Nové Zámky uhorskou pohraničnou pevnosťou, ale osmanskou. Stali sa sídlom ejáletu — provincie na čele s pašom — a bola to najsevernejšia provincia, akú kedy Osmanská ríša v strednej Európe mala. Dediny na desiatky kilometrov naokolo odvádzali dane osmanským úradníkom, ktorí ich zapisovali do súpisov zvaných deftery; v jednom z nich sa roku 1664 objavujú Vráble so 190 zdaňovanými domácnosťami. Po mešite, minarete ani posádke nezostalo nič, ale práve preto patrí do dejín slovenského mesta aj jeden paša.
After the Ottoman defeat at Vienna in 1683 the imperial army went over to the attack. It arrived under Nové Zámky on 7 July 1685 and settled in for a summer siege; the assault went in on 19 August 1685 and the fortress surrendered about two hours later. The campaign was commanded by Charles V, Duke of Lorraine. In 1691 the Archbishop of Esztergom granted the civilian settlement that had survived under the walls the privileges of a town, and Nové Zámky began a second life as a town rather than a garrison.Po osmanskej porážke pri Viedni roku 1683 prešlo cisárske vojsko do útoku. Pod Nové Zámky prišlo 7. júla 1685 a usadilo sa na letné obliehanie; útok prišiel 19. augusta 1685 a pevnosť sa vzdala asi po dvoch hodinách. Ťaženiu velil Karol V. Lotrinský. Roku 1691 udelil ostrihomský arcibiskup civilnej osade, ktorá pod hradbami prežila, mestské výsady — a Nové Zámky začali druhý život ako mesto, nie ako posádka.
The fortress had one more war left in it. On 16 November 1704 it was taken by the kuruc — the insurgent army of Francis II Rákóczi, fighting the Habsburgs — and it stayed in their hands for six years. Imperial troops besieged it from 14 to 23 September 1710 and took it back. This is the war that decided the fortress's fate. In fifty years Vienna had watched the best border fortress in the kingdom used against it twice.Na jednu vojnu pevnosti ešte zostalo. Šestnásteho novembra 1704 ju obsadili kuruci — povstalecké vojsko Františka II. Rákócziho, ktoré bojovalo proti Habsburgovcom — a držali ju šesť rokov. Cisárske vojská ju od 14. do 23. septembra 1710 obliehali a dobyli späť. Práve táto vojna rozhodla o osude pevnosti. Viedeň za päťdesiat rokov videla, ako sa najlepšia pohraničná pevnosť kráľovstva dvakrát obrátila proti nej.
Emperor Charles VI — Charles III as King of Hungary — ordered the fortress razed, and the work was done in 1724–25. The reason given was blunt: a fortress that strong was a ready-made base for the next rebellion. Remember this whenever you hear that some Slovak castle was 'destroyed by the Turks'. Nové Zámky survived the Ottomans; what it did not survive was its own government. The six-pointed outline still shows in the street plan of the centre, and that plan is all there is left of it.Cisár Karol VI. — ako uhorský kráľ Karol III. — nariadil pevnosť zbúrať a v rokoch 1724 – 1725 ju rozobrali. Dôvod povedali priamo: taká silná pevnosť je hotovou základňou pre ďalšie povstanie. Spomeňte si na to zakaždým, keď niekto povie, že ten či onen slovenský hrad „zničili Turci“. Nové Zámky Osmanov prežili; neprežili vlastnú vládu. Šesťcípy pôdorys dodnes presvitá cez plán ulíc v centre a práve ten plán je jediné, čo z pevnosti zostalo.
In May 1797 Anton Bernolák arrived in Nové Zámky as parish priest, and he stayed until he died here on 15 January 1813. Ten years before he came, he had done something nobody had done before: written down a set of rules for a Slovak written language, so that Slovak could be printed and taught and not only spoken. His huge Slovak–Czech–Latin–German–Hungarian dictionary was unfinished when he died and was published afterwards. The square in the middle of the town carries his name.V máji 1797 prišiel do Nových Zámkov za farára Anton Bernolák a zostal tu až do svojej smrti 15. januára 1813. Desať rokov predtým urobil čosi, čo pred ním neurobil nikto: spísal pravidlá spisovnej slovenčiny, aby sa po slovensky dalo aj tlačiť a učiť, nielen hovoriť. Jeho obrovský slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský slovník ostal pri jeho smrti nedokončený a vyšiel až po ňom. Námestie v strede mesta nesie jeho meno.
In 1850 the main line from Bratislava to Pest was opened through Nové Zámky, and the town's whole future turned. Branch lines followed towards Nitra, Komárno and the north, and a place that had been a demolished fortress with a market became the junction where the southern lowland met itself. Grain, sugar beet and people moved through it, and the town grew fast. Ninety-five years later, that same junction is what would bring the bombers.Roku 1850 otvorili cez Nové Zámky hlavnú trať z Bratislavy do Pešti a budúcnosť mesta sa otočila. Pribudli odbočky na Nitru, do Komárna a na sever a z miesta, ktoré bolo dovtedy zbúranou pevnosťou s trhom, sa stal uzol, kde sa celá južná nížina stretávala. Prechádzalo cezeň obilie, cukrová repa aj ľudia a mesto rýchlo rástlo. O deväťdesiatpäť rokov neskôr priláka ten istý uzol bombardéry.
Czechoslovakia was proclaimed in 1918 and Nové Zámky, a town where most people spoke Hungarian, found itself inside it. Between the wars it grew into the fourth-largest town in Slovakia, after Bratislava, Košice and Trnava — a market, garrison and railway town where Slovaks and Hungarians lived side by side and did business with each other every day. That arrangement was two decades old and looked permanent. Almost none of it survived the following ten years.Roku 1918 vzniklo Československo a Nové Zámky, mesto s prevahou maďarčiny, sa ocitli v ňom. Medzi vojnami vyrástli na štvrté najväčšie mesto na Slovensku — po Bratislave, Košiciach a Trnave. Bolo to trhové, posádkové a železničné mesto, v ktorom vedľa seba žili Slováci a Maďari a denne spolu obchodovali. To usporiadanie malo za sebou dve desaťročia a vyzeralo natrvalo. Nasledujúcich desať rokov z neho nenechalo takmer nič.
The First Vienna Award of 2 November 1938 handed southern Slovakia, Nové Zámky included, to Hungary, and the town spent the war under Hungarian rule rather than under the Slovak State.Prvá Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 pripojila južné Slovensko aj s Novými Zámkami k Maďarsku a mesto tak prežilo vojnu pod maďarskou správou, nie pod Slovenským štátom.
The railway junction that had made the town rich also made it a target. Three heavy Allied air raids — the first on 7 October 1944, the worst on 14 March 1945 — destroyed roughly two thirds of the buildings in Nové Zámky and killed around two thousand people, although the exact toll is disputed and different sources give different figures. Slovak accounts call it the most heavily bombed town in the country. Soviet troops of the 2nd Ukrainian Front took what was left on 29 March 1945, four days into the offensive that reached Bratislava on 4 April. This is why a town founded in the sixteenth century has a centre that looks like it was built in the 1950s — because it was.Železničný uzol, ktorý mesto obohatil, z neho zároveň urobil cieľ. Tri ťažké spojenecké nálety — prvý 7. októbra 1944, najhorší 14. marca 1945 — zničili približne dve tretiny novozámockých budov a zabili okolo dvetisíc ľudí, hoci presný počet obetí je sporný a pramene sa v ňom rozchádzajú. Slovenské práce označujú Nové Zámky za najviac bombardované mesto v krajine. To, čo zostalo, obsadili 29. marca 1945 sovietske vojská 2. ukrajinského frontu, štyri dni po začiatku ofenzívy, ktorá 4. apríla dorazila do Bratislavy. Preto má mesto založené v 16. storočí centrum, ktoré vyzerá, akoby ho postavili v päťdesiatych rokoch — lebo ho aj postavili.
Today Nové Zámky is a district town of about 35,600 people, still bilingual, still living off the railway junction, engineering, food processing and the hot water in the aquifer under the lowland. The fortress is gone, but the town kept the shape the fortress left behind: look at a map of the centre and the streets still trace the angles of the bastions. It is one of the few places in Slovakia where you can read a vanished building straight off a street plan.Dnes sú Nové Zámky okresným mestom s približne 35 600 obyvateľmi, stále dvojjazyčným, stále živeným železničným uzlom, strojárstvom, potravinárstvom a termálnou vodou hlboko pod nížinou. Pevnosť je preč, ale mesto si podržalo tvar, ktorý po nej zostal: pozrite sa na mapu centra a ulice dodnes kopírujú uhly bastiónov. Je to jedno z mála miest na Slovensku, kde sa zaniknutá stavba dá prečítať priamo z pôdorysu ulíc.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.