Cesta hrdinov SNP — Dukla to DevínCesta hrdinov SNP — od Dukly po Devín

A red line from Dukla to DevínČervená čiara od Dukly po Devín

Slovak trails are waymarked in four colours, and red belongs to the ridge and long-distance routes. The longest is the Cesta hrdinov SNP — the Path of the Heroes of the Slovak National Uprising — running from the Dukla Pass in the far north-east to Devín some 750 kilometres west, where the Morava meets the Danube.Slovenské turistické chodníky sú značkované štyrmi farbami a červená patrí hrebeňovým a diaľkovým trasám. Najdlhšou z nich je Cesta hrdinov SNP: z Duklianskeho priesmyku na krajnom severovýchode vedie až na Devín, zhruba 750 kilometrov na západ, tam, kde sa Morava vlieva do Dunaja.

In Europe's long-distance network it forms part of E8, which runs from the Atlantic coast of Ireland east to the Bulgarian border with Turkey, though nothing on the ground says so. What you follow is a red band between two white ones, painted on a beech trunk, a boundary stone, a street lamp at the edge of a village.V sieti európskych diaľkových trás je súčasťou E8, ktorá vedie od atlantického pobrežia Írska až k bulharsko-tureckej hranici — v teréne to však nikde nie je napísané. To, čo naozaj sledujete, je červený pás medzi dvoma bielymi: na bukovom kmeni, na hraničnom kameni, na stĺpe verejného osvetlenia na kraji dediny.

Why it carries that namePrečo nesie toto meno

The Slovak National Uprising began on 29 August 1944, with Banská Bystrica at its centre. When the town fell that October the fighting did not stop; it went uphill, into the Low Tatras and the Fatras, and carried on all winter in exactly the country this trail crosses.Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 a jeho centrom bola Banská Bystrica. Keď mesto v októbri padlo, boje sa neskončili — presunuli sa do hôr, do Nízkych Tatier a Fatier, a celú zimu pokračovali presne v tej krajine, ktorou dnes vedie táto značka.

The eastern end belongs to the same autumn. Through the Dukla Pass a Soviet and Czechoslovak offensive fought toward the Uprising from September 1944, at a cost that left the valley at Kapišová, north of Svidník, known ever since as the Valley of Death; memorials and preserved tanks still stand along the road.Východný koniec cesty patrí tej istej jeseni. Cez Dukliansky priesmyk sa od septembra 1944 prebíjala sovietska a československá ofenzíva na pomoc Povstaniu — za cenu, pre ktorú sa údoliu pri Kapišovej severne od Svidníka dodnes hovorí Údolie smrti; pomníky a zachované tanky stoja pri ceste doteraz.

The ground it crossesKrajina, ktorou vedie

No two weeks look alike. The first stretch, through the Low Beskids, is soft flysch country: long wooded ridges, wooden churches in the valleys, hardly anyone about. Then the ground rises — Kráľova hoľa opens the main ridge of the Low Tatras, and days of walking above the treeline follow.Ani dva týždne na nej nevyzerajú rovnako. Prvý úsek Nízkymi Beskydami je mäkká flyšová krajina: dlhé zalesnené chrbty, drevené kostolíky v dolinách, takmer nikto. Potom sa terén dvíha — Kráľovou hoľou sa otvára hlavný hrebeň Nízkych Tatier a nasledujú dni chôdze nad hranicou lesa.

It never touches the High Tatras. After the Low Tatras the trail drops to Donovaly and climbs into the Veľká Fatra, a long grassy ridge on limestone, crosses it over Krížna and Kráľova studňa, and leaves it south-west into the Kremnické vrchy and the low wooded Žiar.Vysokých Tatier sa nedotkne ani raz. Po Nízkych Tatrách klesne na Donovaly a vystúpi do Veľkej Fatry, dlhého trávnatého hrebeňa na vápencovom podloží; prejde ho cez Krížnu a Kráľovu studňu a odbočí z neho na juhozápad do Kremnických vrchov a nízkeho zalesneného Žiaru.

Of the Malá Fatra it takes only the southern tip — up over the rock pyramid of Kľak between two low saddles, and straight back down. The chained rock of Rozsutec and Stoh is in the northern half of the range and the trail never goes near it. After Kľak come the quiet Strážovské vrchy, the Biele Karpaty, the kopanice country above Myjava, and finally the wooded Malé Karpaty above the vineyard towns.Z Malej Fatry sa dotkne len jej južného výbežku — vystúpi na skalnú pyramídu Kľaku medzi dvoma nízkymi sedlami a hneď zase klesne. Reťaziam na Rozsutci a Stohu sa vyhne, tie ležia v severnej polovici pohoria. Po Kľaku nasledujú tiché Strážovské vrchy, Biele Karpaty, kopaničiarsky kraj nad Myjavou a napokon zalesnené Malé Karpaty nad vinohradníckymi mestečkami.

How people actually walk itAko sa po nej naozaj chodí

Very few walk it in one push. That means roughly a month of continuous walking, resupply in valley villages and a long run of settled weather. The ordinary way is in sections — a week, or a long weekend at a time — spread over years.Naraz ju prejde málokto. Znamenalo by to zhruba mesiac súvislej chôdze, dopĺňanie zásob v dedinách pod hrebeňmi a dlhú sériu dobrého počasia. Bežnejšie je chodiť ju po úsekoch — týždeň alebo predĺžený víkend naraz — a rozložiť si ju na niekoľko rokov.

It works because the mountains keep touching the valleys: where the trail drops to a saddle or crosses a river there is usually a village with a bus, sometimes a railway station. The ridges carry staffed huts — Horský hotel Kráľova studňa in the Veľká Fatra, Kamenná chata under Chopok — and in summer you book a bed ahead, because wild camping in the national parks is not permitted.Funguje to preto, že hory sa tu stále dotýkajú dolín: kde cesta klesne do sedla alebo prekročí rieku, býva dedina s autobusom, niekde aj železničná zastávka. Na hrebeňoch stoja obsluhované chaty — Horský hotel Kráľova studňa vo Veľkej Fatre, Kamenná chata pod Chopkom — a v lete si na nich treba rezervovať miesto vopred, lebo voľné táborenie v národných parkoch nie je povolené.

For a taste of it, start at either end. Devín is a city bus ride from central Bratislava and the red waymarks climb straight out of the village into the Malé Karpaty; the Dukla end is far harder to reach — Svidník is the nearest town of any size — which is why the first days are the emptiest.Ak si ju chcete len vyskúšať, začnite na niektorom z koncov. Na Devín sa z centra Bratislavy dostanete mestským autobusom a červená značka stúpa rovno z obce do Malých Karpát; na Duklu je to oveľa ťažšie — najbližšie väčšie mesto je Svidník — a práve preto sú prvé dni cesty tie najprázdnejšie.

Before you startNež vyrazíte

Take the high sections seriously. The crest from Kráľova hoľa over Ďumbier to Chopok is days above the treeline — exposed, without water, with few quick ways down — and long stretches of both Fatras are the same. Summer storms build fast in the afternoon and a ridge is the worst place to meet one, so start early and turn back earlier than you would like to. Snow lies on these crests well into the spring.Vysoké úseky treba brať vážne. Hrebeň od Kráľovej hole cez Ďumbier na Chopok je niekoľko dní nad hranicou lesa — exponovaný, bez vody a s málo možnosťami rýchleho zostupu — a dlhé časti oboch Fatier sú na tom rovnako. Letné búrky sa popoludní dvíhajú veľmi rýchlo a hrebeň je to posledné miesto, kde ich chcete zažiť: vyrážajte skoro a otočte sa skôr, než by ste chceli. Sneh na týchto hrebeňoch leží hlboko do jari.

In winter this is a mountaineering route, not a walk. The trail itself never enters the High Tatras, where the marked paths above the huts are closed from 1 November to 15 June; outside the Tatras there is no blanket closure, but individual trails and reserves can be shut seasonally, so check the visitor rules of the park you are crossing rather than assuming. The practical page covers waymarks, seasons and huts.V zime je to horská túra pre skúsených, nie prechádzka. Samotná cesta do Vysokých Tatier nikdy nevstupuje — tam sú značkované chodníky nad chatami zatvorené od 1. novembra do 15. júna; mimo Tatier plošné uzávery nie sú, ale jednotlivé chodníky a rezervácie môžu byť sezónne uzavreté, preto si radšej overte návštevný poriadok parku, ktorým práve prechádzate. Praktická stránka zhŕňa značkovanie, sezóny a chaty.

This is bear country, genuinely so in the Low Tatras and the Fatras: make noise, keep food out of the tent, read up before you go. Mountain rescue is the Horská záchranná služba on 18 300, and 112 reaches them too; a rescue in the mountains is not automatically free, so treat insurance that covers mountain rescue as equipment.Je to medvedia krajina, v Nízkych Tatrách a vo Fatrách naozaj: dávajte o sebe vedieť hlukom, jedlo nenechávajte v stane a vopred si prečítajte, ako sa zachovať. Horská záchranná služba má tiesňové číslo 18 300, dovoláte sa aj cez 112; zásah v horách nie je automaticky bezplatný, preto poistenie, ktoré kryje horskú záchranu, berte ako súčasť výbavy.