In 1439 Senec was granted the standing of an oppidum — a market town, one rung above a village: it could hold fairs, its people owed lighter dues to their lord, and it had some say in running its own affairs. Around 1480 King Matthias Corvinus added the right to an annual fair, which brought traders from a long way off for a few days each year. None of this made Senec rich the way a mining or a wine town got rich. It made the town useful, and useful is what keeps a place on the map — Senec has been trading on the same advantage, a road everybody has to use, for six hundred years.V roku 1439 získal Senec postavenie oppida — trhového mestečka, teda o stupeň viac než dedina: mohol usporadúvať jarmoky, jeho ľudia mali voči zemepánovi miernejšie povinnosti a do vlastných vecí smeli hovoriť. Okolo roku 1480 pridal kráľ Matej Korvín právo výročného jarmoku, na ktorý sa na pár dní v roku zbiehali kupci zďaleka. Nič z toho neurobilo Senec bohatým tak, ako zbohatlo banské či vinohradnícke mesto. Urobilo ho to užitočným — a užitočnosť je to, čo miesto udrží na mape: na tej istej výhode, na ceste, ktorou musia prejsť všetci, obchoduje Senec šesťsto rokov.
