Tajov never had a mine or a market of its own. It existed to supply two towns that did — Banská Bystrica's copper on one side, Kremnica's gold and mint on the other — with timber, charcoal and hands. Then, within ten years, it produced two men who left it: a writer who took the village's name for his own, and a priest who learned to send messages through the air.Tajov nikdy nemal vlastnú baňu ani vlastný trh. Jestvoval preto, aby zásoboval dve mestá, ktoré ich mali — Banskú Bystricu s meďou na jednej strane a Kremnicu so zlatom a mincovňou na druhej — drevom, dreveným uhlím a rukami. A potom v priebehu desiatich rokov dal dvoch mužov, ktorí z neho odišli: spisovateľa, čo si vzal meno obce za vlastné, a kňaza, ktorý sa naučil posielať správy vzduchom.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
Nothing yet names Tajov. What exists is the reason for it. Banská Bystrica was granted town privileges by King Béla IV in 1255 and Kremnica by Charles Robert in 1328, and both towns lived on metal — copper here, gold and the royal mint there. Smelting ore eats charcoal, propping a mine eats timber, and both had to come off the wooded ridge between the two towns. Somebody had to live up there and cut it. That work is what eventually made a village in this valley.Tajov ešte nikto nemenuje. Jestvuje však dôvod, prečo raz vznikne. Banská Bystrica dostala mestské výsady od Bela IV. v roku 1255 a Kremnica od Karola Róberta v roku 1328 a obe mestá žili z kovu — tu z medi, tam zo zlata a kráľovskej mincovne. Tavenie rudy zožerie drevené uhlie, výdreva v bani zožerie drevo a oboje sa muselo vziať zo zalesneného chrbta medzi tými dvoma mestami. Niekto tam hore musel bývať a rúbať. Práve táto práca napokon v tejto doline vytvorila obec.
Tajov appears in writing for the first time in 1495. That is a fact about a document, not about when the first roof went up: settlements of woodcutters and charcoal burners existed long before anyone had a reason to record them, and a name usually reaches parchment when somebody wants to tax it, sell it or argue over it. The village that gets written down is a small one on a slope, and it stays small. It has no ore of its own, no market, no fortification and no lord living in it.Tajov sa v písomnostiach objaví prvý raz v roku 1495. Je to údaj o listine, nie o tom, kedy tu postavili prvú strechu: osady drevorubačov a uhliarov jestvovali dávno predtým, než mal niekto dôvod zapisovať ich, a meno sa na pergamen dostane spravidla vtedy, keď z neho chce niekto brať daň, predať ho alebo sa oň súdiť. Obec, ktorú listina zachytáva, je malá dedina na svahu — a malá aj zostane. Nemá vlastnú rudu, trh, opevnenie ani pána, ktorý by v nej býval.
The parish church of St John the Baptist was put up in 1595–1597: a single-nave Renaissance building with a square-ended sanctuary and a tower set against the front. Those were the decades when most of central Slovakia — its mining towns and the German-speaking miners in them — had turned Lutheran, and when the Ottoman frontier lay only a few days' ride to the south. A small hill village that builds itself a stone church with a tower in such a century is saying that it means to stay.Farský kostol svätého Jána Krstiteľa postavili v rokoch 1595 – 1597: jednoloďová renesančná stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou pristavanou k priečeliu. Boli to desaťročia, keď väčšina stredného Slovenska — banské mestá aj nemeckí baníci v nich — prešla na luteránsku vieru a keď osmanská hranica ležala na juh odtiaľto len pár dní jazdy. Malá horská dedina, ktorá si v takom storočí postaví kamenný kostol s vežou, tým hovorí, že tu mieni zostať.
The church was remodelled in 1702 and again in 1741 — the two Baroque rebuilds most parish churches in this region went through as the Catholic Church took back ground lost in the Reformation. Below the village, the century went less well: the copper and gold that had paid for everything were running thin, the mines were going deeper for less, and the towns that bought Tajov's charcoal and timber were buying less of it. A supply village feels its customer's decline directly, and this one had nothing else to sell.Kostol prestavali v roku 1702 a znovu v roku 1741 — dve barokové úpravy, akými prešla väčšina farských kostolov v tomto kraji, keď si katolícka cirkev brala späť pozície stratené v reformácii. Nižšie v doline sa storočiu darilo menej: meď a zlato, ktoré všetko platili, sa míňali, bane šli hlbšie za menším výnosom a mestá, čo od Tajova kupovali uhlie a drevo, kupovali menej. Zásobovacia dedina cíti úpadok svojho odberateľa priamo — a táto nemala čo iné ponúknuť.
The revolution of 1848 abolished serfdom in the Kingdom of Hungary: villagers stopped owing labour and dues to a landlord and became, on paper, free owners of small and often barely viable holdings. Freedom without enough land is a thin thing, and the decades after 1848 are when emigration out of these mountains begins in earnest. Two houses still standing in Tajov date from exactly this moment — the folk house of the 1850s in which Jozef Murgaš would be born, and the nineteenth-century log house of the Gregor family. Ordinary village buildings, which is the point of them.Revolúcia roku 1848 zrušila v Uhorsku poddanstvo: dedinčania prestali byť povinní robotou a dávkami zemepánovi a stali sa na papieri slobodnými vlastníkmi malých, často sotva uživiteľných usadlostí. Sloboda bez dostatku pôdy je tenká vec a práve v desaťročiach po roku 1848 sa z týchto hôr začína naozaj vysťahovávať. Dva domy, ktoré v Tajove stoja dodnes, sú presne z tohto času — ľudová stavba z päťdesiatych rokov 19. storočia, v ktorej sa narodí Jozef Murgaš, a zrubový dom Gregorovcov z 19. storočia. Obyčajné dedinské domy — a práve o to ide.
Jozef Murgaš was born in Tajov on 17 February 1864 and Jozef Gregor on 18 October 1874. Both were village children in a poor place: Gregor was a shoemaker's son, one of nine, and spent much of his childhood with his grandparents. Both went down to the gymnasium in Banská Bystrica. They grew up in the decades of Magyarisation, when the Hungarian state was closing Slovak institutions — the three Slovak gymnasiums in 1874, the cultural society Matica slovenská in 1875 — so a clever Slovak village boy had to make his way in someone else's language. Gregor became a teacher and was moved from post to post because he would not fall in with his superiors; writing as Tajovský, after this village, he put village poverty, drink and emigration into Slovak literature.Jozef Murgaš sa v Tajove narodil 17. februára 1864, Jozef Gregor 18. októbra 1874. Obaja boli dedinské deti z chudobného kraja: Gregor bol synom obuvníka, jedným z deviatich súrodencov, a veľkú časť detstva prežil u starých rodičov. Obaja odišli dolu na gymnázium do Banskej Bystrice. Vyrastali v desaťročiach maďarizácie, keď uhorský štát zatváral slovenské ustanovizne — tri slovenské gymnáziá v roku 1874, Maticu slovenskú v roku 1875 — a bystrý slovenský chlapec z dediny sa musel presadiť v cudzom jazyku. Gregor sa stal učiteľom a striedal miesta, lebo sa s vrchnosťou neznášal; ako Tajovský, teda podľa tejto obce, vniesol do slovenskej literatúry dedinskú chudobu, pitie a vysťahovalectvo.
Murgaš was ordained a Catholic priest in 1888 and studied painting in Budapest and at the Munich academy. In 1896 he was sent to Wilkes-Barre in the Pennsylvania coalfield, to a town with hundreds of Slovak families, and there he built his parish and began experimenting with wireless. Early wireless telegraphy simply switched a spark on and off; Murgaš's idea was to send two different tones instead, one for the dot and one for the dash, so an operator could work far faster. Two American patents were granted to him on 10 May 1904, and in 1905, backed by the Universal Aether Telegraph Company, he raised two sixty-metre masts and sent messages between Wilkes-Barre and Scranton, some thirty kilometres apart. More patents followed: a wave meter, a transformer, an aerial, a detector.Murgaša vysvätili za katolíckeho kňaza v roku 1888 a študoval maľbu v Budapešti a na akadémii v Mníchove. V roku 1896 ho poslali do Wilkes-Barre v pensylvánskej uhoľnej panve, do mesta so stovkami slovenských rodín, a tam si vybudoval farnosť a začal pokusy s bezdrôtovým prenosom. Prvá bezdrôtová telegrafia iskru len zapínala a vypínala; Murgaš prišiel s tým, že sa namiesto toho pošlú dva rôzne tóny, jeden pre bodku a druhý pre čiarku, takže telegrafista mohol pracovať oveľa rýchlejšie. Dva americké patenty mu udelili 10. mája 1904 a v roku 1905 postavil s podporou spoločnosti Universal Aether Telegraph dva šesťdesiatmetrové stožiare a preniesol správy medzi Wilkes-Barre a Scrantonom, teda na vzdialenosť asi tridsiatich kilometrov. Nasledovali ďalšie patenty: vlnomer, transformátor, anténa, detektor.
Tajovský was conscripted in 1915 and sent to the Russian front, where he was taken prisoner. In 1917 he joined the Czechoslovak Legions in Russia — Czech and Slovak prisoners of war who changed sides to fight for a state that did not yet exist — and edited their newspapers. Murgaš spent the war as a parish priest among Slovak miners in America, where the emigrant communities were arguing over, and paying for, that same idea. When Austria-Hungary collapsed in 1918, both men from this one village had been working towards Czechoslovakia from opposite ends of the world.Tajovského v roku 1915 odviedli a poslali na ruský front, kde padol do zajatia. Roku 1917 vstúpil v Rusku do československých légií — českých a slovenských zajatcov, ktorí prešli na druhú stranu, aby bojovali za štát, čo ešte neexistoval — a redigoval ich noviny. Murgaš prežil vojnu ako farár medzi slovenskými baníkmi v Amerike, kde sa vysťahovalecké spolky o tú istú myšlienku hádali a zároveň ju platili. Keď sa Rakúsko-Uhorsko v roku 1918 rozpadlo, obaja muži z tejto jedinej dediny naň pracovali z opačných koncov sveta.
Tajovský came back in 1920, ran the legionnaires' office in Bratislava and retired in 1925, an established figure in the new republic's literature. Murgaš came home in the same year hoping to teach electrical engineering in Czechoslovakia, and was turned down — officially for lacking the right qualifications. He went back to Pennsylvania and died there on 11 May 1929. There is a symbolic grave with a monument for him in the Tajov cemetery: the village keeps the man it never got back.Tajovský sa vrátil v roku 1920, viedol legionársku kanceláriu v Bratislave a v roku 1925 odišiel na odpočinok ako uznávaná postava literatúry novej republiky. Murgaš prišiel domov v tom istom roku a chcel v Československu učiť elektrotechniku — odmietli ho, úradne pre chýbajúcu kvalifikáciu. Vrátil sa do Pensylvánie a 11. mája 1929 tam zomrel. Na tajovskom cintoríne mu postavili symbolický hrob s pomníkom: obec si drží muža, ktorého už nikdy nedostala späť.
The Slovak State proclaimed in March 1939 was a client of Nazi Germany. Tajovský died in Bratislava on 20 May 1940 — a writer of the Czechoslovak republic, dying in the first full year of the regime that had ended it. On 29 August 1944 the Slovak National Uprising began at Banská Bystrica, seven kilometres down the valley. When the city fell on 27 October the fighting moved into the mountains, and the forested ridges of the Kremnica hills directly above Tajov became partisan country, combed through the winter by German anti-partisan units. The front reached this area in March 1945.Slovenský štát vyhlásený v marci 1939 bol klientom nacistického Nemecka. Tajovský zomrel v Bratislave 20. mája 1940 — spisovateľ československej republiky umiera v prvom celom roku režimu, ktorý ju rozbil. 29. augusta 1944 vypuklo v Banskej Bystrici, sedem kilometrov nižšie v doline, Slovenské národné povstanie. Keď 27. októbra mesto padlo, boje sa presunuli do hôr a zalesnené chrbty Kremnických vrchov priamo nad Tajovom sa stali partizánskym územím, ktoré nemecké protipartizánske jednotky celú zimu prečesávali. Front sem dorazil v marci 1945.
Both men were useful to the state that followed, and both were flattened a little in the using. Tajovský's stories of village poverty were read as evidence against the old order and became fixed school reading. Murgaš was rebuilt as a Slovak scientific hero — an amateur radio club was named after him in 1975 — with the priest quietly played down. Meanwhile his birth house and Tajovský's together became a memorial house, run as a branch of the Central Slovakia Museum in Banská Bystrica, with rooms given to each man. The village itself became what it still is: a place people live in and drive to work from.Obaja muži sa štátu, ktorý prišiel, hodili — a obaja pritom trochu sploštili. Tajovského poviedky o dedinskej biede sa čítali ako svedectvo proti starým pomerom a stali sa pevnou súčasťou školského čítania. Z Murgaša urobili slovenského vedeckého hrdinu — v roku 1975 po ňom pomenovali rádioklub — a kňaza pritom potichu odsunuli bokom. Z jeho rodného domu a z domu Tajovského sa medzitým stal pamätný dom, pobočka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, s izbou pre každého z nich. A samotná obec sa stala tým, čím je dodnes: miestom, kde sa býva a odkiaľ sa dochádza do práce.
Tajov has around 660 inhabitants today and is increasingly a village that Banská Bystrica people live in and commute from. The memorial house is the reason to stop, and half an hour covers it; the church of St John the Baptist is a working parish church and is normally locked between services. Marked paths run up into the Kremnica Mountains, which are long forested ridges rather than peaks. Murgaš's name is on a monument in Bratislava and on a radio club, but the house he was born in is a small folk building on a hillside — which is the more useful thing to have seen.Tajov má dnes okolo 660 obyvateľov a je čoraz väčšmi obcou, v ktorej Banskobystričania bývajú a dochádzajú z nej do mesta. Dôvodom zastaviť je pamätný dom a pol hodiny naň stačí; kostol svätého Jána Krstiteľa je fungujúci farský kostol a medzi bohoslužbami býva zamknutý. Značené chodníky vedú hore do Kremnických vrchov, ktoré sú skôr dlhými zalesnenými chrbtami než štítmi. Murgašovo meno nesie pomník v Bratislave aj rádioklub, no dom, v ktorom sa narodil, je malá ľudová stavba na svahu — a práve to je užitočnejšie vidieť.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.