Liptovský Ján has warm mineral water rising inside it, a long mountain valley at its back door, and a street with an improbable number of small manor houses along it. All three go back to the same thing: a grant of land made by King Béla IV in 1263 to a man called Bohumír, whose descendants multiplied into one of the largest noble families in Liptov and each built themselves a house here.V Liptovskom Jáne vyviera teplá minerálna voda, za dedinou sa otvára dlhá horská dolina a na jednej ulici stojí neuveriteľné množstvo malých kúrií. Všetko troje má spoločný pôvod: darovanie pôdy, ktoré roku 1263 udelil kráľ Belo IV. mužovi menom Bohumír. Jeho potomkovia sa rozrástli na jeden z najväčších zemianskych rodov Liptova a každá vetva si tu postavila vlastný dom.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
After the Mongol invasion of 1241 King Béla IV had a half-empty kingdom and a shortage of men he could rely on, so he handed out land in the northern valleys to anyone willing to hold it and settle it. In 1263 one such grant went to a nobleman called Bohumír (Bogomír), and it covered the ground this village stands on. This is the classic post-1241 pattern, and it explains more about northern Slovakia than any battle does: whole valleys were given away in a single generation, and the families who received them stayed for six hundred years.Po mongolskom vpáde roku 1241 mal kráľ Belo IV. napoly vyľudnené kráľovstvo a málo ľudí, na ktorých sa mohol spoľahnúť, a tak rozdával pôdu v severných dolinách každému, kto ju bol ochotný držať a osídliť. Roku 1263 pripadlo jedno také darovanie zemanovi menom Bohumír (Bogomír) a týkalo sa práve územia dnešnej obce. Je to učebnicový príklad toho, čo nasledovalo po roku 1241, a vysvetľuje o severnom Slovensku viac než ktorákoľvek bitka: celé doliny sa rozdali za jednu generáciu a rody, ktoré ich dostali, tu potom zostali šesťsto rokov.
A chapel dedicated to St John the Baptist is recorded here by the 1290s, and the village is simply named after it — Ján is John. The early Gothic church of the late thirteenth century still stands; it was widened to the south in the fourteenth century and given ribbed vaulting. Between 1352 and 1360 Bohumír's descendants established their seats in the village, and the family took the village's name in turn, as the Szentiványi — the Svätojánsky, the "of St John" family. At their height they controlled roughly a third of Liptov and worked silver and gold in the Boca valley to the south, which is why one of the mining villages up there is still called Svätojánska Boca.Kaplnka zasvätená Jánovi Krstiteľovi je tu doložená v deväťdesiatych rokoch 13. storočia a obec je jednoducho pomenovaná po nej. Ranogotický kostol z konca 13. storočia stojí dodnes; v 14. storočí ho rozšírili na južnú stranu a zaklenuli rebrovou klenbou. V rokoch 1352 – 1360 si Bohumírovi potomkovia zriadili v obci svoje sídla a rod si vzal meno dediny — Szentiványiovci, po slovensky Svätojánski. V čase najväčšej moci ovládali zhruba tretinu Liptova a v Bocianskej doline na juhu ťažili striebro a zlato; práve preto sa jedna z tamojších baníckych dedín dodnes volá Svätojánska Boca.
The oldest surviving manor house in the village, the one called Kaštieľ Za vodou — the manor beyond the water — dates from the late fifteenth century. It is small, and that is the whole point. A family that keeps dividing its estate between sons does not build one castle; it builds many modest houses, each big enough for one branch. That is the mechanism that produced the street you can walk down today, and it is why Liptovský Ján, unlike almost every comparable place, has manor houses instead of a fortress.Najstaršia zachovaná kúria v obci, Kaštieľ Za vodou, pochádza z konca 15. storočia. Je malá — a práve v tom je pointa. Rod, ktorý si majetok stále delí medzi synov, nepostaví jeden hrad; postaví veľa skromných domov, každý akurát pre jednu vetvu. Presne tento mechanizmus vytvoril ulicu, po ktorej sa dnes dá prejsť, a preto má Liptovský Ján na rozdiel od takmer každého porovnateľného miesta kúrie namiesto pevnosti.
In 1554 a Latin school for the sons of the nobility was founded in the village — a remarkable thing for a settlement this size, and a direct product of the Reformation, which put enormous weight on reading and on schools. The Ňáriovský kaštieľ was built in the second half of the same century. While the Ottoman wars ground on in the south, Liptov was far behind the lines and its gentry spent the century educating themselves and quarrelling over inheritances rather than fighting Turks.Roku 1554 vznikla v obci latinská škola pre synov zemanov — na sídlo tejto veľkosti pozoruhodná vec a priamy dôsledok reformácie, ktorá kládla obrovský dôraz na čítanie a na školy. V druhej polovici toho istého storočia postavili Ňáriovský kaštieľ. Kým sa na juhu vliekli osmanské vojny, Liptov ležal ďaleko za frontom a jeho zemania trávili storočie vzdelávaním a dedičskými spormi, nie bojom s Turkami.
The old church was rebuilt for Catholic use in 1735, in the long campaign by which the Habsburgs pulled the Kingdom of Hungary back to Rome. Then in 1781 Emperor Joseph II issued the Patent of Toleration, which let Lutherans and Calvinists build churches again — with conditions: no tower, no bells, no door onto the main street. The Lutherans of Liptovský Ján built theirs within a few years of the patent; sources give 1783 and 1785. That is why a village of this size has two churches, and why one of them looks like a barn from the outside: the law required it.Starý kostol bol roku 1735 prestavaný pre katolícku bohoslužbu, v rámci dlhej kampane, ktorou Habsburgovci vracali Uhorsko k Rímu. Roku 1781 potom cisár Jozef II. vydal tolerančný patent, ktorý evanjelikom a kalvínom opäť dovolil stavať kostoly — s podmienkami: bez veže, bez zvonov, bez vchodu z hlavnej ulice. Evanjelici v Liptovskom Jáne si svoj postavili v priebehu niekoľkých rokov po patente; zdroje uvádzajú rok 1783 aj 1785. Preto má obec tejto veľkosti dva kostoly — a preto jeden z nich zvonku pripomína stodolu: prikazoval to zákon.
Warm mineral water rises here of its own accord and had been used for bathing long before anyone built a pool around it. In 1834 one of the Szentiványi families put up a kúria — a manor house — specifically to take bathing guests, which is the first sign of the village turning its water into an income. Fourteen years later the revolution of 1848 abolished serfdom across the Kingdom of Hungary. For the many small noble families here that was a heavier blow than it was for a magnate: their whole wealth had been other people's compulsory labour, and now they had land, no workers, and no money to hire any.Teplá minerálna voda tu vyviera sama od seba a na kúpanie sa využívala dávno predtým, než okolo nej niekto postavil bazén. Roku 1834 postavila jedna zo svätojánskych rodín kúriu priamo pre kúpeľných hostí — prvý znak toho, že obec začala z vody robiť príjem. O štrnásť rokov zrušila revolúcia roku 1848 v celom Uhorsku poddanstvo. Pre množstvo drobných zemianskych rodín to bola tvrdšia rana než pre magnáta: celé ich bohatstvo stálo na povinnej práci iných ľudí a teraz mali pôdu, nijakých robotníkov a nijaké peniaze, aby si ich najali.
The nineteenth century took away the other half of the family fortune. Mining for silver and gold in the Boca valley wound down and stopped — sources disagree about when, giving dates as far apart as 1824 and 1881, but the direction is not in doubt. In the 1870s cholera went through the village and killed a great many people; the year is given as 1873 in one account and 1875 in another. Cholera is a disease of contaminated water, and in a village built around springs that is a grim irony worth pausing on: the water that made the place famous was not the water people drank.Devätnáste storočie vzalo rodinám aj druhú polovicu majetku. Ťažba striebra a zlata v Bocianskej doline upadala, až sa skončila — zdroje sa nezhodujú, kedy presne, uvádzajú roky vzdialené od seba ako 1824 a 1881, no smer je jasný. V sedemdesiatych rokoch prešla dedinou cholera a zabila veľa ľudí; jeden zdroj uvádza rok 1873, iný 1875. Cholera je choroba zo znečistenej vody a v obci postavenej okolo prameňov je to trpká irónia, pri ktorej sa oplatí zastaviť: voda, ktorá miesto preslávila, nebola tá, ktorú ľudia pili.
Under the first Czechoslovak Republic the springs finally got a proper business built around them. In 1929–30 Jozef Szentiványi developed Svätojánske Teplice — St John's Baths — with thermal pools and the Grand Hotel Thermal. It ran until 1939. Nine years of a spa hotel is not much of a run, and the reason it stopped is the reason everything in Europe stopped that year.Za prvej Československej republiky okolo prameňov konečne vyrástol poriadny podnik. V rokoch 1929 – 1930 vybudoval Jozef Szentiványi Svätojánske Teplice s termálnymi bazénmi a hotelom Grand Hotel Thermal. Fungovali do roku 1939. Deväť rokov nie je pre kúpeľný hotel veľa a dôvod, prečo sa to skončilo, je ten istý, pre ktorý sa v tom roku zastavilo všetko v Európe.
The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944 and, once crushed at the end of October, its surviving units went into the Low Tatras — the range whose valleys, including the Jánska dolina behind this village, became partisan country for the winter. The Soviet Army reached Liptovský Ján on 2 February 1945. Then the advance stopped: Liptovský Mikuláš, only ten kilometres west, held out until 4 April 1945, so for two months the front line sat just beyond the last houses of this village.Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 a keď ho koncom októbra potlačili, jeho zvyšné jednotky odišli do Nízkych Tatier — do pohoria, ktorého doliny vrátane Jánskej doliny za touto obcou sa na celú zimu stali partizánskym územím. Sovietska armáda prišla do Liptovského Jána 2. februára 1945. Potom sa postup zastavil: Liptovský Mikuláš, vzdialený iba desať kilometrov na západ, sa držal až do 4. apríla 1945, takže dva mesiace stála frontová línia hneď za poslednými domami obce.
After 1948 the land went into a collective farm and the manor houses were taken from their owners and put to state uses — flats, offices, stores. The village kept its water and became a place with recreation buildings rather than a spa. Meanwhile something new was being found behind it: cavers working the Jánska dolina through these decades traced some of the deepest cave systems in Slovakia under its limestone. In 1978 the whole range was declared the Low Tatras National Park, which is why the valley now ends at a barrier.Po roku 1948 skončila pôda v družstve a kúrie zobrali majiteľom a dali im štátne využitie — byty, kancelárie, sklady. Obec si nechala vodu a stala sa miestom s rekreačnými zariadeniami, nie kúpeľmi. Za ňou sa medzitým objavovalo niečo nové: jaskyniari, ktorí počas týchto desaťročí pracovali v Jánskej doline, zamerali pod jej vápencom jedny z najhlbších jaskynných systémov na Slovensku. Roku 1978 bolo celé pohorie vyhlásené za Národný park Nízke Tatry, a preto dolina dnes končí rampou.
Today Liptovský Ján lives on tourism: hotels, pensions and rental apartments take up a good part of it, several of the manor houses have been restored as guest houses, and there is a small open-air thermal pool in the village fed straight from the spring. The rest of the manors are simply lived in — private property, to be looked at from the road. Up the valley a cave is opened for guided visits by lamplight, unlit and seasonal, which is a very different experience from the show caves at Demänovská Dolina. The deep systems under the same valley are not show caves at all: they are closed caving projects entered by permit, and no part of what a visitor can do here.Liptovský Ján dnes žije z turizmu: hotely, penzióny a apartmány zaberajú podstatnú časť obce, viacero kúrií opravili na ubytovanie a priamo v dedine je malé letné termálne kúpalisko napájané rovno z prameňa. Ostatné kúrie sú jednoducho obývané — je to súkromný majetok a pozerá sa naň z cesty. Hore v doline je sprístupnená jaskyňa s prehliadkami pri svetle lámp, bez elektriny a len sezónne, čo je celkom iný zážitok než sprístupnené jaskyne v Demänovskej Doline. Hlboké systémy pod tou istou dolinou sprístupnené vôbec nie sú: sú to uzavreté jaskyniarske pracoviská, do ktorých sa vstupuje na povolenie, a s bežnou návštevou obce nemajú nič spoločné.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.