Villages of the Žilina RegionObce Žilinského kraja
The mountain north keeps more old timber standing than any other part of Slovakia. Its villages are valley-floor streets and hillside hamlets, two of them protected reserves of log houses, and nearly all of them still ordinary places to live.Horský sever si zachoval viac starého dreva než ktorákoľvek iná časť Slovenska. Jeho obce sú ulicami na dne dolín aj osadami na svahoch, dve z nich sú chránenými rezerváciami dreveníc — a takmer vo všetkých sa stále celkom bežne býva.
Valleys, not plainsDoliny, nie roviny
There is no lowland anywhere in the Žilina region, so there is no lowland village pattern either. A settlement here is either a single street strung along a stream on the floor of a valley — the Rajčanka, the Varínka, the Kysuca, the valleys draining the Turiec basin — or it is a scatter of hamlets on the sunny terraces above one, each of them two or three farmsteads and a track.V Žilinskom kraji nie je nikde nížina, a tak tu neexistuje ani nížinný typ obce. Sídlo tu býva buď jedinou ulicou pozdĺž potoka na dne doliny — Rajčanky, Varínky, Kysuce či dolín ústiacich do Turčianskej kotliny — alebo rozptýlenými osadami na slnečných terasách nad ňou, z ktorých každú tvoria dve-tri gazdovstvá a cesta.
Many of these places were settled late and settled poor. The Wallachian colonisation of the fifteenth to seventeenth centuries brought shepherds onto ridges that no arable farmer wanted, and the great estates — Strečno, Likava, Lietava, Sklabiňa — chartered them for sheep, cheese and timber rather than grain. Thin soil kept the villages small and kept them building in wood, and that poverty is the direct reason so much of the old fabric is still here.Mnohé z týchto sídel vznikli neskoro a chudobne. Valaská kolonizácia 15. až 17. storočia priviedla pastierov na hrebene, o ktoré roľník nestál, a veľké panstvá — Strečno, Likava, Lietava, Sklabiňa — im vydávali výsady na ovce, syr a drevo, nie na obilie. Chudobná pôda držala obce malé a nútila ich stavať z dreva, a práve tá chudoba je priamym dôvodom, prečo sa toho starého tu toľko zachovalo.
A lane of shingle-roofed log houses climbing a hay meadow in the mountains of northern SlovakiaUlička dreveníc so šindľovými strechami stúpajúca horskou lúkou na severe Slovenska
Spruce, stone and shingleSmrek, kameň a šindeľ
The material was whatever grew around the house. Walls are spruce and fir logs laid horizontally and locked at the corners, set on a footing of dry stone to keep the bottom course out of the wet; roofs are steeply pitched and covered in split shingle, because snow has to slide off them. Inside, the plan repeats: an entrance with the smoke-blackened kitchen, a heated room, a cold chamber, and the byre under the same long roof.Materiálom bolo to, čo rástlo okolo domu. Steny sú zo smrekových a jedľových brvien kladených vodorovne a viazaných v rohoch, položené na podmurovke z nasucho kladeného kameňa, aby sa spodný veniec nedostal do vlhka; strechy sú strmé a kryté štiepaným šindľom, lebo sneh z nich musí zísť. Vnútri sa pôdorys opakuje: pitvor s čiernou kuchyňou, vykurovaná izba, studená komora a maštaľ pod tou istou dlhou strechou.
Fire was the standing threat, and a village of dry timber could go in an afternoon — which is exactly what happened at Čičmany in 1921. Two settlements are protected as reserves of folk architecture and kept as they stand, Vlkolínec above Ružomberok and Čičmany at the head of the Rajec valley. Where a village could not be saved in place, whole farmsteads were dismantled and rebuilt in open-air museums instead: Martin, Zuberec, Vychylovka and Pribylina between them hold several hundred buildings carried out of these valleys.Stálou hrozbou bol oheň a obec zo suchého dreva mohla zhorieť za jedno popoludnie — presne to sa v roku 1921 stalo Čičmanom. Dve sídla sú chránené ako rezervácie ľudovej architektúry a udržiavané tam, kde stoja: Vlkolínec nad Ružomberkom a Čičmany v hornej časti Rajeckej doliny. Tam, kde sa obec nedala zachrániť na mieste, celé usadlosti rozobrali a znovu postavili v múzeách v prírode — Martin, Zuberec, Vychylovka a Pribylina spolu držia niekoľko stoviek stavieb odvezených z týchto dolín.
Visiting them wellAko ich navštíviť
These are inhabited places and not exhibits. In most of them the lane is public and the yards are not, interiors are seen only in the one or two houses kept as museums, and admission where it is charged is charged in season and not all year. Working churches take services before sightseers. It costs nothing to ask before walking into a gateway, and it is the difference between a village that tolerates visitors and one that welcomes them.Sú to obývané miesta, nie exponáty. Vo väčšine z nich je ulica verejná a dvory nie, interiéry uvidíte len v jednom-dvoch domoch udržiavaných ako múzeum a vstupné, ak sa vyberá, platí len v sezóne, nie po celý rok. Vo fungujúcich kostoloch majú bohoslužby prednosť pred návštevníkmi. Spýtať sa, skôr než vojdete do brány, nestojí nič — a je to rozdiel medzi obcou, ktorá návštevníkov znáša, a obcou, ktorá ich víta.
Plan around the mountains rather than the map. Almost every village here stands at the mouth of something bigger than itself — a gorge, a national park valley, a ridge path — so the natural visit is half a day in the houses and half a day on foot above them. Roads are narrow, parking at valley mouths is finite on summer weekends, and winter closes some of it: high villages get real snow, and a museum house that opens daily in July may open only by arrangement in November.Plánujte skôr podľa hôr než podľa mapy. Takmer každá tunajšia obec stojí v ústí niečoho väčšieho, než je sama — tiesňavy, národnoparkovej doliny, hrebeňového chodníka — takže prirodzenou návštevou je pol dňa medzi domami a pol dňa pešo nad nimi. Cesty sú úzke, parkovacích miest pri ústí dolín je cez letné víkendy málo a zima časť z toho zavrie: vyššie položené obce majú skutočný sneh a múzejný dom otvorený v júli denne môže byť v novembri prístupný len po dohode.
