Rajecké Teplice began as almost nothing: warm water in a corner of the fields of the village of Konská, four houses and twenty-seven people at the end of the eighteenth century. Everything it has now — the park, the lake, the bath houses, the hotels — was built on top of that water in the last hundred and fifty years, and the spa is still most of the town.Rajecké Teplice začínali takmer z ničoho: teplá voda v kúte chotára obce Konská, koncom 18. storočia štyri domy a dvadsaťsedem obyvateľov. Všetko, čo tu dnes stojí — park, jazero, kúpeľné domy, hotely — postavili nad tou vodou za posledných stopäťdesiat rokov, a kúpele sú dodnes väčšou časťou mesta.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
The warm springs are first named in 1376, in a charter of King Louis the Great, written Tapolcha — from the Slavic teplica, warm water. At that point this was not a village of its own but a corner of the land of Konská, and the local office was held by the Balogh family. In 1496 the place appears as Toplycza, and by then it is recorded as part of the Lietava estate, whose castle stands on its crest a short way down the valley. The bath belonged to the castle, not to the people who used it.Teplé pramene sa prvý raz menujú v roku 1376 v listine kráľa Ľudovíta Veľkého, v podobe Tapolcha — zo slovanského teplica, teplá voda. Vtedy to ešte nebola samostatná dedina, ale kút chotára obce Konská, a miestny úrad držali Baloghovci. V roku 1496 sa miesto píše Toplycza a už vtedy sa uvádza ako súčasť lietavského panstva, ktorého hrad stojí na hrebeni kúsok nižšie v doline. Kúpeľ patril hradu, nie ľuďom, čo doň chodili.
Through the sixteenth century the Lietava estate passed from John Zápolya to Mikuláš Kostka, then in 1558 to František Thurzo and in 1585 to his son Juraj Thurzo, who rose to be Palatine of Hungary — the highest office in the kingdom below the king himself. In 1610 Juraj Thurzo had the first bath house built over these springs. That is the moment the place stops being a warm pool in a field and becomes a bath that somebody maintains, staffs and charges for.V 16. storočí prešlo lietavské panstvo od Jána Zápoľského k Mikulášovi Kostkovi, v roku 1558 k Františkovi Turzovi a v roku 1585 k jeho synovi Jurajovi Turzovi, ktorý to dotiahol na palatína Uhorska — najvyšší úrad v krajine hneď po kráľovi. V roku 1610 dal Juraj Turzo nad prameňmi postaviť prvý kúpeľný dom. Práve vtedy prestáva byť toto miesto teplou mlákou na lúke a stáva sa kúpeľom, o ktorý sa niekto stará, do ktorého niekoho zamestná a za ktorý si pýta peniaze.
For a long time the bath had almost no village attached to it. A census in 1784 found four houses, five families and twenty-seven inhabitants; in 1828 there were eight houses and eighty-nine people. Compare that with Rajec at the head of the same valley, which had 475 houses in 1784. This was a spot on somebody's estate that the lords used and the people of Konská farmed around. The town came much later, and only because of the water.Kúpeľ dlho takmer nemal dedinu. Súpis z roku 1784 tu našiel štyri domy, päť rodín a dvadsaťsedem obyvateľov, v roku 1828 osem domov a osemdesiatdeväť ľudí. Pre porovnanie: Rajec na hornom konci tej istej doliny mal v roku 1784 štyristosedemdesiatpäť domov. Bolo to miesto na cudzom panstve, ktoré páni využívali a okolo ktorého gazdovali obyvatelia Konskej. Mesto prišlo oveľa neskôr a len vďaka vode.
In 1882 new owners took the baths in hand and rebuilt them. What turned a country bath into a resort, though, was the railway: the branch line from Žilina up the Rajec valley opened on 10 October 1899 and stopped here. The springs were suddenly an hour from Žilina and one change from the main line, and the villas and hotels round the park went up in the decades that followed. Under Hungarian administration the place was officially Rajecfürdő.V roku 1882 sa kúpeľov ujali noví majitelia a obnovili ich. Z vidieckeho kúpeľa však urobila letovisko až železnica: lokálka zo Žiliny hore Rajeckou dolinou bola otvorená 10. októbra 1899 a zastavovala tu. Pramene boli odrazu hodinu od Žiliny a jeden prestup od hlavnej trate — a vily a hotely okolo parku vyrástli práve v nasledujúcich desaťročiach. Za Uhorska sa miesto úradne volalo Rajecfürdő.
In the Czechoslovak republic the spa was rebuilt again, and it is the work of the 1930s — new bath buildings and a hotel — that gave Rajecké Teplice the shape a visitor sees today: a park, a lake with a fountain, and the bath houses gathered round them. Interwar Czechoslovakia was a good time to be a Slovak spa. There was a railway, a growing middle class and a public sickness-insurance system, and a patient could be in this valley the same day they left Prague.V československej republike kúpele znova prestavali a práve práce z 30. rokov — nové kúpeľné budovy a hotel — dali Rajeckým Tepliciam podobu, akú návštevník vidí dodnes: park, jazero s fontánou a kúpeľné domy okolo nich. Medzivojnové Československo bolo pre slovenské kúpele dobrým časom. Bola tu železnica, rástla stredná vrstva, existovalo verejné nemocenské poistenie — a pacient mohol byť v tejto doline v ten istý deň, ako vyrazil z Prahy.
A spa is a building full of beds, and armies take those first: in 1944 German forces were using the baths at Rajecké Teplice. There was fighting in this valley in September 1944, in the weeks when the Slovak National Uprising was being pushed back into the mountains. The German troops did not leave until 1 May 1945; Soviet forces liberated the valley on 30 April and 1 May 1945, at the very end of the war in Europe.Kúpele sú budova plná postelí a armády si také miesta berú ako prvé: v roku 1944 využívali kúpele v Rajeckých Tepliciach nemecké jednotky. V septembri 1944, v týždňoch, keď povstanie zatláčali späť do hôr, sa v doline bojovalo. Nemeckí vojaci odišli až 1. mája 1945; sovietske vojská oslobodili dolinu 30. apríla a 1. mája 1945, celkom na konci vojny v Európe.
Rajecké Teplice had been administratively tied to Konská since some point after 1880; in 1951 it was separated and given its own council, and from then the spa expanded fast. In 1959 it was formally declared a spa town, with a protected zone drawn around the springs so that nothing could be built or drilled that might spoil them — the water is the asset, and the law says so. Under the state system treatment was prescribed by a doctor and paid for by the health service, and the guests were factory workers and pensioners rather than the monarchy's gentry. In the summer of 1960 a flood did serious damage in the town.Rajecké Teplice boli po roku 1880 administratívne pripojené ku Konskej; v roku 1951 sa osamostatnili a dostali vlastný národný výbor — a odvtedy sa kúpele rýchlo rozrastali. V roku 1959 ich vyhlásili za kúpeľné mesto s ochranným pásmom okolo prameňov, v ktorom sa nesmelo stavať ani vŕtať nič, čo by vodu poškodilo: voda je tu majetkom a zákon to hovorí nahlas. V štátnom systéme predpisoval kúpeľnú liečbu lekár a platilo ju zdravotníctvo, takže hosťami neboli páni z monarchie, ale robotníci a dôchodcovia. V lete 1960 narobila v meste značné škody povodeň.
On 8 February 1989 Rajecké Teplice was granted the status of a town — ten months before the Velvet Revolution swept away the government that granted it. By then the place had a spa employing most of the people in it, a park, a lake and a railway station, and the paperwork had simply caught up with what it already was. It is also a small reminder of how ordinary business goes on right up to the moment a system ends: council meetings, statuses, plans for a new bath house. Then came November 1989, and everything was different.8. februára 1989 získali Rajecké Teplice štatút mesta — desať mesiacov predtým, než Nežná revolúcia zmietla vládu, ktorá im ho udelila. Mali už vtedy kúpele, ktoré zamestnávali väčšinu miestnych, park, jazero aj železničnú stanicu, takže papiere len dobehli to, čím obec dávno bola. Je to zároveň drobná pripomienka, že bežné úradovanie ide ďalej až do chvíle, keď systém skončí: zasadnutia, štatúty, plány na nový kúpeľný dom. A potom prišiel november 1989 a všetko bolo inak.
On 1 February 1996 the spa became a joint-stock company, and it has been rebuilt and enlarged repeatedly since; it trades under the name Aphrodite, which is what most Slovaks say when they mean this town at all. The water surfaces at around thirty-eight degrees, weakly mineralised, with calcium and magnesium, and it is used for treating disorders of the locomotor and nervous systems. Two kinds of guest now share the same park: patients on a prescribed course measured in weeks, and families staying a night or two for the pools. The town can be crossed on foot in a quarter of an hour, and the spa is most of what is in it.1. februára 1996 sa kúpele zmenili na akciovú spoločnosť a odvtedy ich viackrát prestavali a rozšírili; obchodujú pod menom Afrodita, ktoré použije väčšina Slovákov, keď má na mysli toto mesto. Voda vyviera pri asi tridsiatich ôsmich stupňoch, je slabo mineralizovaná, s vápnikom a horčíkom, a používa sa na liečbu pohybového a nervového ústrojenstva. V jednom parku sa dnes stretávajú dva druhy hostí: pacienti na predpísanej liečbe, ktorá sa ráta na týždne, a rodiny, čo prišli na noc či dve do bazénov. Mesto sa dá prejsť pešo za štvrť hodiny a kúpele sú väčšinou toho, čo v ňom je.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.