Likava is looked after today by the Liptov Museum, which keeps an exhibition inside Hunyadi's bastion, and decades of conservation have made it one of the few big Slovak ruins with capped walls, safe vaulted rooms and a made path up from the village. That is genuinely unusual: castles of this size are normally either rebuilt wholesale or left as rubble on a hillside. From the walls the pale limestone bulk of Choč fills the northern skyline, and across the valley on its shelf stands Vlkolínec, inscribed by UNESCO in 1993. Castle in the morning, log village in the afternoon is the standard Liptov day, and both of them were once parts of the same estate.O Likavu sa dnes stará Liptovské múzeum, ktoré má v Huňadiho bastióne stálu expozíciu, a desaťročia konzervovania z nej urobili jednu z mála veľkých slovenských zrúcanín so zastrešenými korunami múrov, bezpečnými klenutými priestormi a upraveným chodníkom z dediny. To je naozaj neobvyklé: hrady tejto veľkosti sa u nás buď postavia celé nanovo, alebo sa nechajú rozpadnúť na svahu. Z hradieb vypĺňa severný obzor bledý vápencový masív Choča a oproti cez dolinu stojí na svojej terase Vlkolínec, zapísaný do zoznamu UNESCO v roku 1993. Hrad doobeda, drevená dedina poobede — to je bežný liptovský deň, a obe miesta kedysi patrili k tomu istému panstvu.
