Barely a generation after it went up, the castle was already being fought over — and not by anyone the legend would expect. Slovak accounts record that in 1273 the army of the Czech king Přemysl Otakar II, then raiding deep into the north-west of the kingdom, attacked Čachtice and badly damaged it. Around 1300 the whole Váh valley fell to Matúš Čák of Trenčín, a magnate who ran this part of the kingdom as if it were his own country until he died in 1321, and Čachtice was one of his. In 1392 King Sigismund gave the castle and its estate to Stibor of Stiboricz, a Polish nobleman in his service who ended up holding a chain of some twenty fortresses along this river, and in the same year the settlement below was granted the rights of a market town. Castles changed hands constantly in this period; what is unusual about Čachtice is how clearly the sequence can still be followed.Sotva generáciu po dostavaní sa oň už bojovalo — a nie s tým, koho by čakala legenda. Slovenské pramene uvádzajú, že v roku 1273 hrad napadlo a ťažko poškodilo vojsko českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý vtedy plienil na severozápade kráľovstva. Okolo roku 1300 ovládol celé Považie Matúš Čák Trenčiansky, veľmož, ktorý túto časť krajiny spravoval ako vlastný štát až do svojej smrti v roku 1321 — a Čachtice patrili medzi jeho hrady. V roku 1392 dal kráľ Žigmund hrad aj panstvo Stiborovi zo Stiboríc, poľskému šľachticovi vo svojich službách, ktorý napokon držal reťaz asi dvadsiatich pevností pozdĺž Váhu; v tom istom roku získala osada pod hradom výsady mestečka. Hrady vtedy menili pánov neustále; na Čachticiach je nezvyčajné skôr to, ako presne sa tá postupnosť dá dodnes sledovať.
