Count Ján František Pálfi (1829–1908) had spent his life buying art in Italy and France, and from 1889 he set about rebuilding the family seat to hold it. He worked at it for twenty years: round towers under tall conical roofs openly copied from the châteaux of the Loire, a moat and a bridge, and inside them the Golden Hall with its deep-carved, gilded ceiling made in imitation of an Italian palace. A natural cave in the travertine, twenty-six metres below the fourth courtyard, was found again in 1888 and brought into the route. He rebuilt the spa in the town below at the same time. He died in 1908, two years before the work was finished. What you see is therefore a nineteenth-century romantic château wrapped around a real medieval castle — not a fake, but not what a knight would recognise either.Gróf Ján František Pálfi (1829 – 1908) celý život nakupoval umenie v Taliansku a vo Francúzsku a od roku 1889 sa pustil do prestavby rodového sídla tak, aby sa doň všetko zmestilo. Robil na nej dvadsať rokov: okrúhle veže pod vysokými kužeľovitými strechami otvorene odkopírované zo zámkov na Loire, vodná priekopa s mostom a vnútri Zlatá sála s hlboko vyrezávaným pozláteným stropom podľa talianskeho paláca. Prírodnú jaskyňu v travertíne, dvadsaťšesť metrov pod štvrtým nádvorím, znovu objavili roku 1888 a zapojili ju do prehliadky. Súbežne dal prestavať aj kúpele v meste pod zámkom. Zomrel roku 1908, dva roky pred dokončením prác. To, čo dnes vidíte, je teda romantický zámok 19. storočia obalený okolo skutočného stredovekého hradu — nie napodobenina, ale ani nie to, čo by spoznal rytier.
