King Matthias Corvinus is remembered here as a visitor who liked the place, and in 1489 he gave Bojnice to his illegitimate son John Corvinus. The story every child in the district knows is that the king had a table carried out under the great lime in the castle grounds and dictated his letters there, which is how the tree got its name — lipa kráľa Mateja, King Matthias's lime. No charter records it. The lime, on the other hand, is genuinely there and genuinely ancient, propped up and nursed by tree surgeons year after year. Keeping those two things apart — the tree is real, the scene under it is a story — is most of what writing history consists of.Kráľ Matej Korvín sa tu pamätá ako návštevník, ktorému sa Bojnice páčili; roku 1489 ich daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Príbeh, ktorý pozná v okolí každé dieťa, hovorí, že kráľ si dával vynášať stôl pod veľkú lipu v zámockom areáli a diktoval tam listy — a odtiaľ má strom meno lipa kráľa Mateja. Nezapísala to nijaká listina. Lipa tam však naozaj stojí, naozaj je prastará a naozaj ju rok čo rok podopierajú a ošetrujú arboristi. Vedieť tieto dve veci od seba oddeliť — strom je skutočný, výjav pod ním je príbeh — je väčšina toho, čo znamená písať dejiny.
