Dolný Kubín is a small town in a poor valley that ended up carrying a very large share of Slovak literature. It became the seat of Orava county almost by accident, when the previous seat burned down in 1683, and it has run the valley's paperwork ever since. Two things make it strange for its size: a library of some fifty thousand books that one county clerk spent his whole life collecting and then gave away, and the fact that the man who wrote the words of the Slovak national anthem and the greatest Slovak poet of the nineteenth century both lived here and are both buried here.Dolný Kubín je malé mesto v chudobnej doline, na ktoré pripadol nezvyčajne veľký kus slovenskej literatúry. Sídlom Oravskej stolice sa stalo takmer náhodou — keď v roku 1683 vyhorelo dovtedajšie sídlo — a odvtedy vybavuje papiere za celú dolinu. Na svoju veľkosť má dve čudné veci: knižnicu s asi päťdesiatimi tisícami kníh, ktorú celý život zbieral jeden stoličný úradník a potom ju daroval, a to, že tu žil a je pochovaný autor slov slovenskej hymny aj najväčší slovenský básnik 19. storočia.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
There is no record of Dolný Kubín in the thirteenth century, and the silence is worth noticing rather than filling in: written history begins where the tax collectors and the clerks begin, not where people begin. What the century did give this valley was a castle. After a Mongol army broke the Hungarian king's forces in 1241 and rode across the kingdom, King Béla IV set about replacing wooden forts with stone ones, and a stone castle went up on the crag at what is now Oravský Podzámok. In 1267 the king took that castle into his own hands, handing over Žilina, Varín and Sučany in exchange for it — and every later settlement in the valley, this town included, grew inside the district that castle administered.O Dolnom Kubíne nemáme z 13. storočia nijaký záznam a to ticho si treba všimnúť, nie dopĺňať: písané dejiny sa začínajú tam, kde sa začínajú výbercovia daní a pisári, nie tam, kde sa začínajú ľudia. Čo tomuto údoliu 13. storočie naozaj dalo, bol hrad. Keď v roku 1241 mongolské vojsko rozdrvilo uhorského kráľa a prehnalo sa krajinou, Belo IV. začal drevené hradiská nahrádzať kamennými a na brale pri dnešnom Oravskom Podzámku vyrástol kamenný hrad. V roku 1267 si ho kráľ vzal do vlastných rúk — vymenil zaň Žilinu, Varín a Sučany — a každá neskoršia osada v doline, aj toto mesto, vyrástla na území, ktoré ten hrad spravoval.
Three dates compete for the title of first mention, and a student should see why that happens. A charter issued on 6 January 1314 by magister Donč, the lord who held this region for the king, names Kubín; a document of 1325 from the convent at Turiec names it again; and in 1381 there is a quarrel over field boundaries between the people of Upper Kubín and the people of Lower Kubín. Only the last of the three proves that two separate Kubíns already existed, which is why the town's own history takes 1381 seriously even though older parchments carry the name. None of them tells us when anyone actually settled here: a first mention is a fact about a surviving document, not about the arrival of people.O titul prvej písomnej zmienky sa uchádzajú tri dátumy a je poučné vedieť, prečo sa to stáva. Listina magistra Donča, ktorý tento kraj držal za kráľa, vydaná 6. januára 1314, spomína Kubín; listina turčianskeho konventu z roku 1325 ho spomína znova; a v roku 1381 sa obyvatelia Vyšného a Dolného Kubína súdia o medze. Až ten posledný záznam dokazuje, že dva Kubíny už existovali oddelene — preto mesto berie rok 1381 vážne, hoci meno nesú aj staršie pergameny. Ani jeden z nich nehovorí, kedy sa tu ľudia usadili: prvá zmienka je údaj o zachovanej listine, nie o príchode ľudí.
No Ottoman army ever reached this valley — Orava is too far north — so the century that shaped the rest of Slovakia arrived here as taxes and passing soldiers rather than as raids. What shaped Orava instead was ownership. In 1556 František Thurzo bought Orava Castle and its whole estate for 18,338 gold pieces, his son Juraj Thurzo obtained it as hereditary property in 1606, and in 1626 Juraj's seven daughters turned the estate into the Orava Composessorate — a company of co-heirs that owned Orava jointly. Inside that arrangement Dolný Kubín won a rank of its own: on 14 May 1632 Count Gašpar Illésházy freed its people from labour service for 400 gold a year and raised it to a market town, and on 14 December 1633 Ferdinand II confirmed its right to hold annual fairs. A market is exactly what separates a village from a town — it is a place outsiders come to buy.Do tejto doliny turecké vojsko nikdy nedošlo — Orava leží priďaleko na severe — takže storočie, ktoré poznačilo zvyšok Slovenska, sem doľahlo skôr v podobe daní a prechádzajúcich vojakov než nájazdov. Oravu formovalo niečo iné: vlastníctvo. V roku 1556 kúpil František Turzo Oravský hrad aj s celým panstvom za 18 338 zlatých, jeho syn Juraj Turzo ho v roku 1606 získal do dedičného vlastníctva a v roku 1626 zo siedmich Jurajových dcér vznikol Oravský komposesorát — spoločenstvo spoludedičov, ktoré Oravu vlastnilo spoločne. V tomto usporiadaní si Dolný Kubín vydobyl vlastné postavenie: 14. mája 1632 ho gróf Gašpar Ilešházi za 400 zlatých ročne oslobodil od roboty a povýšil na mestečko a 14. decembra 1633 mu Ferdinand II. potvrdil právo na výročné jarmoky. Trh je práve to, čo delí dedinu od mesta — je to miesto, kam prichádzajú kupovať cudzí.
In 1672 Gašpar Pika, commander of the guard at Orava Castle, led a rising of Lutheran gentry and peasants against the Habsburgs and held the castle for a few weeks; imperial troops under General Johann von Sporck retook it and executed the leaders on 28 November. Eleven years later, in 1683 — the year an Ottoman army stood at the walls of Vienna and armies were criss-crossing the kingdom — Lithuanian soldiers moving through Orava burned Veličná, the market town that had until then been the county's seat. The county's courts, records and taxes moved down the road to Dolný Kubín and never went back. The town owes its rank not to its own growth but to a fire in a neighbouring village.V roku 1672 viedol Gašpar Pika, veliteľ stráže Oravského hradu, povstanie evanjelickej šľachty a sedliakov proti Habsburgovcom a hrad na pár týždňov ovládol; cisárske vojsko generála Johanna von Sporcka ho dobylo späť a 28. novembra vodcov popravilo. O jedenásť rokov neskôr, v roku 1683 — v roku, keď turecké vojsko stálo pred Viedňou a krajinou sa presúvali armády — litovskí vojaci prechádzajúci Oravou vypálili Veličnú, mestečko, ktoré dovtedy bolo sídlom stolice. Stoličné súdy, archív aj dane sa presťahovali kúsok po ceste do Dolného Kubína a už sa nevrátili. Mesto teda vďačí za svoje postavenie nie vlastnému rastu, ale požiaru v susednej dedine.
Charles VI added another fair privilege in 1712, but the move of the county seat was only settled for good in 1726, when the Orava Composessorate gave ground in Dolný Kubín for a proper county house — the building that still stands on the main square and now holds the Orava Gallery. In 1777 the county was divided into four administrative districts, one of them still called the Castle district after the fortress it no longer used. This was the quiet century: no Ottoman war, no rising, and a valley living on cattle, timber, linen and the road north. In 1778, a few kilometres away at Jasenová, a boy was born to a family of the small local gentry and named Vavrinec Čaplovič.Karol VI. pridal v roku 1712 ďalšie jarmočné privilégium, no presun stoličného sídla sa definitívne uzavrel až v roku 1726, keď Oravský komposesorát venoval v Dolnom Kubíne pozemok na poriadny stoličný dom — budovu, ktorá dodnes stojí na námestí a sídli v nej Oravská galéria. V roku 1777 sa stolica rozdelila na štyri slúžnovské okresy a jeden z nich sa stále volal Hradný, podľa pevnosti, ktorú už nepoužívala. Bolo to tiché storočie: nijaká turecká vojna, nijaké povstanie a dolina, ktorá žila z dobytka, dreva, plátna a cesty na sever. V roku 1778 sa neďaleko v Jasenovej narodil v rodine drobného zemianstva chlapec menom Vavrinec Čaplovič.
Vavrinec Čaplovič (born at Jasenová on 5 August 1778, died in Bratislava on 25 December 1853) was a county official who spent his salary and most of his life on books. In 1839 he gave the whole collection — around fifty thousand volumes — to Orava county, on condition that it be kept together and made available to readers. That condition is the whole point: private libraries of this size were normally broken up and auctioned off the moment their owner died. A society was formed in 1858 to look after it, the county eventually built a hall for it in Dolný Kubín from 1914, and it is still one of the largest historic libraries in Slovakia. A poor northern county thus ended up with a research collection it could never have bought.Vavrinec Čaplovič (narodený 5. augusta 1778 v Jasenovej, zomrel 25. decembra 1853 v Bratislave) bol stoličný úradník, ktorý na knihy minul plat aj väčšinu života. V roku 1839 daroval celú zbierku — asi päťdesiattisíc zväzkov — Oravskej stolici s podmienkou, že zostane pokope a bude prístupná čitateľom. Práve tá podmienka je jadrom veci: súkromné knižnice takejto veľkosti sa po smrti majiteľa bežne rozpredali po kusoch. V roku 1858 vznikol spolok, ktorý sa o ňu staral, stolica jej v Dolnom Kubíne od roku 1914 postavila vlastnú budovu a dodnes je to jedna z najväčších historických knižníc na Slovensku. Chudobná severná stolica tak získala zbierku, akú by si nikdy nebola mohla kúpiť.
Janko Matúška was born in Dolný Kubín on 10 January 1821. As a student at the Lutheran lyceum in Bratislava he joined the walkout of March 1844: after the church authorities removed Ľudovít Štúr from his teaching post, about two dozen students left the school in protest and set out for Levoča. For that departure Matúška wrote a poem on 5 March 1844 and fitted it to a folk tune — Nad Tatrou sa blýska, "Lightning over the Tatras" — whose first two stanzas are the national anthem of Slovakia today. Four years later the revolution of 1848 abolished serfdom, the legal duty of a peasant to work his lord's land, and remade every village in the county. Matúška came home, worked in the court office in Dolný Kubín from 1870, and died in the town on 11 January 1877.Janko Matúška sa narodil v Dolnom Kubíne 10. januára 1821. Ako študent bratislavského evanjelického lýcea sa v marci 1844 pridal k odchodu študentov: keď cirkevný konvent odvolal Ľudovíta Štúra z učiteľského miesta, asi dve desiatky študentov na protest opustili školu a vybrali sa do Levoče. Na ten odchod napísal Matúška 5. marca 1844 báseň a podložil ju ľudovou melódiou — Nad Tatrou sa blýska — a jej prvé dve slohy sú dnes štátnou hymnou Slovenska. O štyri roky neskôr zrušila revolúcia roku 1848 poddanstvo, teda povinnosť sedliaka pracovať na panskom, a zmenila každú dedinu v stolici. Matúška sa vrátil domov, od roku 1870 pracoval v Dolnom Kubíne na súde a 11. januára 1877 tu zomrel.
After the Compromise of 1867 the Kingdom of Hungary ran its own half of the monarchy, and it ran it in Hungarian: Slovak secondary schools were closed and Matica slovenská, the Slovak cultural institution, was shut down in 1875. Locally the decade that changed the town's face was the 1890s, when the main square burned twice, in 1893 and 1895, and was rebuilt in more or less the shape it has now. On 4 December 1898 the branch railway from Kraľovany reached up the valley to Oravský Podzámok, giving Dolný Kubín a station on the way and a link to the main line for the first time. The following year Pavol Országh Hviezdoslav, who had practised law at Námestovo since 1875, moved back to Dolný Kubín.Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 spravovalo Uhorsko svoju polovicu monarchie po maďarsky: slovenské gymnáziá zatvorili a v roku 1875 zrušili aj Maticu slovenskú. Tvár mesta však zmenili až deväťdesiate roky, keď námestie dvakrát vyhorelo — v rokoch 1893 a 1895 — a bolo prestavané zhruba do dnešnej podoby. Štvrtého decembra 1898 dorazila odbočná železnica z Kraľovian dolinou až do Oravského Podzámku a Dolný Kubín dostal po ceste stanicu a prvé spojenie s hlavnou traťou. O rok neskôr sa Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý od roku 1875 advokátil v Námestove, presťahoval späť do Dolného Kubína.
When the First World War broke out in 1914 the men of Orava were conscripted into the Austro-Hungarian army and sent to the Serbian, Russian and Italian fronts. Hviezdoslav was sixty-five, living in this town, and he answered the war with Krvavé sonety — the Bloody Sonnets — a cycle attacking not one army but the war itself, and the idea that a Christian Europe could do this to itself. They could not be printed in wartime Hungary and appeared only after it was over. It is one of the strongest anti-war works written in Slovak, and it was written in a district town of about two thousand people.Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, oravských mužov odviedli do rakúsko-uhorskej armády a poslali na srbský, ruský a taliansky front. Hviezdoslav mal šesťdesiatpäť rokov, býval v tomto meste a odpovedal Krvavými sonetmi — cyklom, ktorý neútočí na jednu armádu, ale na vojnu samu a na predstavu, že si to kresťanská Európa môže robiť. Vo vojnovom Uhorsku ich vytlačiť nedali a vyšli až po jej skončení. Je to jedno z najsilnejších protivojnových diel napísaných po slovensky — a vzniklo v okresnom mestečku s asi dvoma tisíckami obyvateľov.
Czechoslovakia was declared in 1918 and Hviezdoslav, by then the most respected living Slovak writer, sat in its Revolutionary National Assembly — the first, appointed parliament — and in 1919 became honorary chairman of the reopened Matica slovenská. He died in Dolný Kubín on 8 November 1921 and is buried in the town. In 1920 the new border with Poland was drawn across the top of Orava and a group of northern villages was left on the Polish side, so the county lost its own upper edge; in 1923 Orava ceased to be a county at all and Dolný Kubín became the seat of a district inside a much larger unit. Museum work in the region restarted in 1925 with a new society, based in the Čaplovič library building here.V roku 1918 vzniklo Československo a Hviezdoslav, vtedy najváženejší žijúci slovenský spisovateľ, zasadol v jeho Revolučnom národnom zhromaždení — v prvom, menovanom parlamente — a v roku 1919 sa stal čestným predsedom obnovenej Matice slovenskej. Zomrel v Dolnom Kubíne 8. novembra 1921 a je tu pochovaný. V roku 1920 viedli novú hranicu s Poľskom cez hornú Oravu a časť severných dedín ostala na poľskej strane, takže stolica prišla o vlastný horný okraj; v roku 1923 Orava prestala byť stolicou úplne a Dolný Kubín sa stal sídlom okresu vo väčšom celku. Múzejná práca v regióne sa obnovila v roku 1925 novým spolkom, ktorý sídlil práve tu, v budove Čaplovičovej knižnice.
On 14 March 1939 Slovakia was declared a separate state under German protection and entered the war on Germany's side. The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944 and Orava lay inside the ground it briefly held; German units pushed up the valley, and through December 1944 and January 1945 the town went through reprisals and mass arrests. Soviet troops of the 17th Guards Rifle Corps entered Dolný Kubín on 4 and 5 April 1945.Štrnásteho marca 1939 vznikol samostatný Slovenský štát pod nemeckou ochranou a vstúpil do vojny na strane Nemecka. Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 a Orava ležala na území, ktoré nakrátko ovládlo; nemecké jednotky postúpili dolinou nahor a mesto prešlo v decembri 1944 a v januári 1945 represáliami a hromadným zatýkaním. Sovietske vojská 17. gardového streleckého zboru vstúpili do Dolného Kubína 4. a 5. apríla 1945.
An electrical works opened here in 1947, and sockets and distribution boards have been made on the same site ever since; cable, connector and electronics plants grew up around it and the town's population multiplied several times over. The year 1954 gave Dolný Kubín three things at once: the P. O. Hviezdoslav Literary Museum opened on 13 November, the Čaplovič library passed into the care of Matica slovenská, and the first Hviezdoslavov Kubín was held — a national competition in reciting poetry and prose that has brought schoolchildren from the whole country to Orava every year since. Being turned into a compulsory school exercise is a strange fate for a poet who chose his language against the pressure of his own schooling. Panel housing estates went up around the old square, and a market town with fairs became a district town with factories.V roku 1947 tu začal pracovať elektrotechnický závod a zásuvky a rozvádzače sa na tom istom mieste vyrábajú dodnes; okolo neho vyrástli káblovky, konektorové a elektronické prevádzky a počet obyvateľov mesta sa niekoľkonásobne zvýšil. Rok 1954 priniesol Dolnému Kubínu naraz tri veci: 13. novembra sa otvorilo Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava, Čaplovičova knižnica prešla do správy Matice slovenskej a konal sa prvý Hviezdoslavov Kubín — celoštátna súťaž v prednese poézie a prózy, ktorá odvtedy privádza na Oravu školákov z celého Slovenska. Stať sa povinnou školskou úlohou je zvláštny osud pre básnika, ktorý si svoj jazyk zvolil proti tlaku vlastnej školy. Okolo starého námestia vyrástli panelové sídliská a z jarmočného mestečka sa stalo okresné mesto s fabrikami.
Dolný Kubín today is the largest town in Orava and the seat of its district, with about seventeen thousand people. The county house on the square is the Orava Gallery, whose collections run from Gothic panel painting to twentieth-century Slovak art; the Čaplovič library still stands in the hall built for it; and the Orava Museum, which carries Hviezdoslav's name, works from this town and looks after Orava Castle and the memorial houses at Vyšný Kubín and Jasenová. Electrical manufacturing is still the backbone of the local economy, alongside metalworking and the forestry that is the constant trade of the whole valley. The one thing that has not changed in six hundred years is the reason the town is here at all: this is where the Orava valley widens enough to hold a square.Dolný Kubín je dnes najväčšie mesto Oravy a sídlo okresu, má asi sedemnásťtisíc obyvateľov. V stoličnom dome na námestí sídli Oravská galéria so zbierkami od gotického tabuľového maliarstva po slovenské umenie 20. storočia, Čaplovičova knižnica stále stojí v budove postavenej pre ňu a Oravské múzeum, ktoré nesie Hviezdoslavovo meno, pracuje z tohto mesta a spravuje aj Oravský hrad a pamätné domy vo Vyšnom Kubíne a v Jasenovej. Chrbtovou kosťou miestneho hospodárstva je stále elektrotechnika, popri nej kovovýroba a lesníctvo, ktoré je stálym remeslom celej doliny. Jediné, čo sa za šesťsto rokov nezmenilo, je dôvod, prečo tu mesto vôbec je: práve tu sa oravská dolina rozšíri natoľko, aby uniesla námestie.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.