Tlmače is a medieval village on the Hron at the Slovak Gate that the state turned into a town in the 1950s by putting a boiler works next to it. Its history is nine centuries of farming, and then one factory.Tlmače sú stredoveká dedina na Hrone pri Slovenskej bráne, z ktorej štát v 50. rokoch urobil mesto tým, že vedľa nej postavil kotláreň. Ich dejiny sú deväť storočí roľníckej práce a potom jedna fabrika.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
In 1075 King Géza I founded a Benedictine abbey a few kilometres upstream at Hronský Beňadik, and its founding charter listed the estates and rights the new house was given. Tlmače is named in it, which makes the name one of the oldest recorded in this part of the kingdom. Historians argue about which parts of that charter are original and which were added by later copyists, so treat the year as the date of a document rather than the birthday of a village. People had been living on this bend of the river long before a monk wrote its name down.V roku 1075 založil kráľ Gejza I. pár kilometrov proti prúdu, v Hronskom Beňadiku, benediktínske opátstvo a jeho zakladacia listina vymenovala majetky a práva, ktoré nový kláštor dostal. Medzi menami sú aj Tlmače — patria tak k najstarším zapísaným miestnym názvom v tejto časti kráľovstva. Historici sa dodnes sporia, ktoré časti listiny sú pôvodné a ktoré dopísali neskorší odpisovači, takže ten rok berte ako dátum dokumentu, nie ako narodeniny dediny. Na tomto ohybe rieky žili ľudia dávno predtým, ako niekto jej meno zapísal.
The Slovak Gate — the narrows where the Hron squeezes between the Pohronský Inovec and the Štiavnica hills — is the reason anything here ever mattered. Whoever held the gate held the route between the lowland and the mining towns of central Slovakia. Just downstream at Starý Tekov stood the old county castle that gave Tekov county its name; in 1321 the king moved the county's seat from there to Levice, and the castle above the ford disappeared so completely that almost nothing of it survives above ground. Tlmače stayed what it had always been — a farming village by the river, watching other people's power move up and down the valley.Slovenská brána — úžina, kde sa Hron pretláča medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi — je dôvod, prečo tu vôbec na niečom záležalo. Kto držal bránu, držal cestu medzi nížinou a stredoslovenskými banskými mestami. Kúsok po prúde v Starom Tekove stál starý stoličný hrad, podľa ktorého sa volá Tekovská stolica; v roku 1321 preniesol kráľ jej sídlo odtiaľ do Levíc a hrad nad brodom zanikol tak dôkladne, že nad zemou z neho takmer nič nezostalo. Tlmače zostali tým, čím boli vždy — roľníckou dedinou pri rieke, ktorá sa dívala, ako dolinou hore-dole putuje cudzia moc.
When the Ottoman frontier came close to the Hron the valley turned into a military corridor, and both ends of this stretch of it were fortified. Downstream, Levice castle was rebuilt as a frontier fortress; upstream, the Benedictine abbey at Hronský Beňadik was given curtain walls, bastions and a gate tower in the sixteenth century so it could hold the road to Kremnica and Banská Štiavnica. Tlmače, in between, had nothing at all to defend itself with. That is the usual position of a village in a war zone: no walls, no chronicle, and a history you have to read off its neighbours'.Keď sa osmanská hranica priblížila k Hronu, dolina sa stala vojenskou chodbou a oba konce tohto úseku opevnili. Po prúde prestavali levický hrad na pohraničnú pevnosť; proti prúdu dostalo benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku v 16. storočí hradby, bašty a vstupnú vežu, aby udržalo cestu na Kremnicu a Banskú Štiavnicu. Tlmače medzi nimi nemali čím sa brániť. To je obvyklé postavenie dediny vo vojnovom pásme: bez hradieb, bez kroniky a s dejinami, ktoré sa dajú čítať len z dejín susedov.
When Czechoslovakia was declared in 1918 Tlmače was still what the charter of 1075 implied: a farming settlement strung along the river in the district of Levice. The valley road and the railway up the Hron already ran past it, which would come to matter far more than anyone then could guess. In its first eight and a half centuries in the written record the village stands out for nothing at all. That is worth saying plainly, because what happened next was completely out of proportion to it.Keď v roku 1918 vzniklo Československo, boli Tlmače stále tým, čo naznačovala listina z roku 1075 — roľníckou obcou roztiahnutou pozdĺž rieky v levickom okrese. Popri nej už viedla cesta dolinou aj železnica hore Hronom, čo malo neskôr znamenať oveľa viac, než vtedy niekto tušil. Za prvých osem a pol storočia v písomných prameňoch obec ničím nevyčnievala. Hovoríme to naschvál priamo, lebo to, čo prišlo potom, bolo s tým celkom neúmerné.
The First Vienna Award of 2 November 1938 drew a line through Vráble, Levice and Lučenec and handed everything south of it to Hungary. Levice, ten kilometres downstream, went; Tlmače stayed inside what became the wartime Slovak State — an authoritarian one-party regime allied to Nazi Germany. The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944 in the mountains up this same river, and the German army put it down; that winter the front arrived from the other direction. Soviet troops reached the lower Hron in December 1944 — at Christmas German soldiers burned eight houses in Starý Tekov, just downstream — and the river stayed the front line until the offensive of late March 1945 cleared the valley.Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 viedla čiaru cez Vráble, Levice a Lučenec a všetko na juh od nej pripadlo Maďarsku. Levice, desať kilometrov po prúde, pripadli; Tlmače zostali v tom, čo sa stalo vojnovým Slovenským štátom — autoritatívnym režimom jednej strany a spojencom nacistického Nemecka. Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 v horách hore týmto istým Hronom a nemecká armáda ho potlačila; v zime prišiel front z opačnej strany. Sovietske vojská sa dostali k dolnému Hronu v decembri 1944 — na Vianoce vypálili nemeckí vojaci v neďalekom Starom Tekove osem domov — a rieka zostala frontovou líniou až do ofenzívy z konca marca 1945, ktorá dolinu uvoľnila.
On 1 January 1950 the state founded Slovenské energetické strojárne here — a heavy engineering works to build steam boilers and equipment for power stations. The reasons for the site were entirely practical: the river for water, the railway for freight, and flat ground between the two to build on. Flats, a school, a culture house and shops went up above the old village for the people who came to work, and boilers made in Tlmače went into power stations across Czechoslovakia and abroad. On 1 January 1986 Tlmače, a village named in an eleventh-century charter, was declared a town on the strength of one factory.1. januára 1950 tu štát založil Slovenské energetické strojárne — ťažké strojárstvo, ktoré malo vyrábať parné kotly a zariadenia pre elektrárne. Dôvody výberu miesta boli úplne praktické: rieka na vodu, železnica na náklad a rovná pôda medzi nimi na stavbu. Nad starou dedinou vyrástli byty, škola, kultúrny dom a obchody pre ľudí, ktorí sem prišli za prácou, a kotly z Tlmáč išli do elektrární po celom Československu aj do zahraničia. 1. januára 1986 vyhlásili Tlmače, obec zapísanú v listine z 11. storočia, za mesto — na základe jednej fabriky.
The Velvet Revolution of November 1989 ended the planned economy that had built this town, and with it the guaranteed orders. The works was privatized in 1992 and has changed owners and shrunk more than once since; a plant designed for a state that ordered power stations by five-year plan had to find customers who might not order at all. The town's population and its blocks of flats were both sized for the bigger version of the works. It is the ordinary post-1989 story of a Czechoslovak single-industry town, and Tlmače is a small, very clear example of it.Nežná revolúcia v novembri 1989 ukončila plánované hospodárstvo, ktoré toto mesto postavilo, a s ním aj isté objednávky. Podnik v roku 1992 sprivatizovali a odvtedy viackrát zmenil majiteľa aj veľkosť; závod stavaný pre štát, ktorý si elektrárne objednával päťročnicami, si musel nájsť zákazníkov, čo si nemusia objednať vôbec nič. Počet obyvateľov aj panelové domy sú pritom nastavené na väčšiu verziu strojární. Je to obyčajný ponovembrový príbeh československého mesta jednej fabriky a Tlmače sú jeho malý, veľmi zreteľný príklad.
Boilers and pressure vessels, welding and steel fabrication are still what Tlmače does, on a smaller scale than in the 1980s but with the skills still in the town. Everybody else drives: to Levice, to the Mochovce nuclear station west of it, and to the engineering and car plants around Nitra. There are almost no monuments here and the town does not pretend otherwise; what it has is the Slovak Gate — fast clear water between wooded slopes — and, a short way upstream, the Gothic abbey church at Hronský Beňadik whose charter first put its name in writing. Nine hundred years on, the same narrows still decides where the road, the railway and the work go.Kotly a tlakové nádoby, zváranie a oceľové konštrukcie sú stále tým, čo Tlmače vedia — v menšom rozsahu než v 80. rokoch, ale remeslo v meste zostalo. Ostatní dochádzajú: do Levíc, do atómovej elektrárne v Mochovciach a do strojárskych a automobilových závodov okolo Nitry. Pamiatok tu takmer niet a mesto to ani nepredstiera; má však Slovenskú bránu — rýchlu čistú vodu medzi zalesnenými svahmi — a kúsok proti prúdu gotický kláštorný kostol v Hronskom Beňadiku, ktorého listina prvýkrát zapísala meno Tlmáč. Po deväťsto rokoch tá istá úžina stále rozhoduje, kadiaľ ide cesta, železnica aj práca.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.