Šaľa is usually said to be first mentioned in 1002, in the founding charter of the Benedictine abbey of Pannonhalma, where the land by the river appears as terra Wag, the Váh land. That is worth reading carefully, because the 1002 charter does not survive: what survives is a copy made around 1180, and historians still argue about how much of the original text is in it. The name of the place itself, written as Sala, is first recorded between 1105 and 1110, when the estate turns up in a list of the abbey's property. None of this tells you when people arrived — the ford was here long before anyone wrote about it — only when a monastery in another part of the kingdom first put it on a list.O Šali sa zvyčajne píše, že prvá písomná zmienka pochádza z roku 1002, zo zakladacej listiny benediktínskeho opátstva v Pannonhalme, kde sa pozemok pri rieke uvádza ako terra Wag, teda vážska zem. Stojí za to čítať to pozorne: listina z roku 1002 sa nezachovala, zachoval sa až odpis z čias okolo roku 1180 a historici sa dodnes sporia, koľko z pôvodného textu v ňom naozaj je. Samotné meno obce, v tvare Sala, je zapísané až medzi rokmi 1105 a 1110, keď sa majetok objavuje v súpise opátstva. Nič z toho nehovorí, odkedy tu ľudia žijú — brod bol na mieste dávno predtým, než o ňom ktokoľvek písal — hovorí to len o tom, kedy si ho kláštor v inej časti kráľovstva prvý raz zapísal.
