Guta became part of Czechoslovakia in 1918, and in 1919 was briefly claimed by the Hungarian Soviet Republic, whose Red Army pushed north through this country before withdrawing. Trianon fixed the border in 1920 and left the town on the Czechoslovak side, twenty kilometres from Hungary, in a state whose official languages it did not speak at home. On the ground nothing much changed: it stayed what it had been for centuries, an enormous market village of single-storey houses and wide streets living off fish, reed, cattle and grain. What changed was the paperwork, and that turned out to matter more than anyone expected.Gúta sa v roku 1918 stala súčasťou Československa a v roku 1919 si ju nakrátko nárokovala Maďarská republika rád, ktorej Červená armáda postupovala týmto krajom na sever, kým neustúpila. Trianon v roku 1920 hranicu ustálil a mesto zostalo na československej strane, dvadsať kilometrov od Maďarska, v štáte, ktorého úradnými jazykmi doma nehovorilo. Na mieste samom sa nezmenilo takmer nič: zostalo tým, čím bolo po stáročia — obrovskou trhovou dedinou prízemných domov a širokých ulíc, ktorá žila z rýb, trstiny, dobytka a obilia. Zmenili sa papiere, a to sa napokon ukázalo dôležitejšie, než ktokoľvek čakal.
