Gunpowder changed what a wall had to be, and the castle changed with it: a Renaissance palace inside, a cannon bastion on the western side, a parkán — the lower outer wall that keeps an attacker away from the main one — pierced with loopholes, and a drawbridge over the ditch. None of it was decoration. After the Ottomans took Nové Zámky in 1663 the frontier of their empire lay about sixty kilometres to the south, and raiding parties ranged far up valleys like this one. Archaeologists digging in the castle have traced everyday life here running right through to the beginning of the eighteenth century, so people were living and working on this rock the whole time.Pušný prach zmenil, čo musí múr vydržať, a hrad sa menil s ním: vnútri renesančný palác, na západnej strane delová bašta, parkán — nižšia predsunutá hradba, ktorá drží útočníka ďalej od hlavného múru — prestrieľaný strieľňami a cez priekopu padací most. Nič z toho nebola ozdoba. Keď Osmani v roku 1663 dobyli Nové Zámky, hranica ich ríše ležala asi šesťdesiat kilometrov na juh a ich jazdecké oddiely zachádzali hlboko do dolín, ako je táto. Archeológovia na hrade vystopovali každodenný život až do začiatku osemnásteho storočia — celý ten čas sa teda na tejto skale bývalo a pracovalo.
