Topoľčany appears in writing in 1235, as royal property: before the Mongols, not after. In the spring of 1241 a Mongol army destroyed the Hungarian royal army at Muhi and rode across the kingdom, and King Béla IV's answer was a programme of stone castles on high ground — that is why most Slovak castles exist at all. Here the story is less tidy. The village at the foot of the hill is first mentioned in 1245 under an older name and was only later called Podhradie, 'under the castle', because it served the castle; but the most recent research dates the stone fortress on the crag to around 1300, two generations after the Mongols. Not everything on a Slovak hilltop was thrown up in 1241, and this is a good place to learn it.Topoľčany sa v písomnostiach objavujú v roku 1235 ako kráľovský majetok — teda pred Mongolmi, nie po nich. Na jar 1241 mongolské vojsko pri Muhi rozdrvilo uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa krajinou; odpoveďou kráľa Bela IV. bol program kamenných hradov na vyvýšeninách, a práve preto väčšina slovenských hradov vôbec existuje. Tu je to však zamotanejšie. Dedina pod kopcom sa prvý raz spomína v roku 1245 pod starším menom a až neskôr dostala názov Podhradie, lebo hradu slúžila — no najnovší výskum kladie vznik kamennej pevnosti na brale až okolo roku 1300, dve generácie po Mongoloch. Nie všetko na slovenskom kopci vzniklo v roku 1241 a tu sa to dá pekne naučiť.
