Between the wars the village lived much as before, on sheep, slippers and the road. In 1930 the men who traded door to door organised themselves into an association of pedlars — a trade unusual enough to need one. Others simply left: in the 1930s people from Čičmany went to the Americas, to Dalmatia, to France, Belgium and Austria. A village of fifteen hundred at the head of a dead-end valley exports labour, and it always had.Medzi vojnami žila obec podobne ako predtým — z oviec, z papúč a z ciest. V roku 1930 sa muži, ktorí obchodovali od domu k domu, zorganizovali do zväzu podomových trhovcov; bolo to remeslo dosť neobvyklé na to, aby si takú organizáciu vyžiadalo. Iní jednoducho odišli: v tridsiatych rokoch smerovali Čičmanci do Ameriky, do Dalmácie, do Francúzska, Belgicka a Rakúska. Obec s pätnásťsto obyvateľmi na konci slepej doliny vyváža prácu — a robila to odjakživa.
