After the Munich agreement of September 1938 carved up Czechoslovakia, Poland took a share too. In the Kysuce the Polish army occupied border ground in the autumn of 1938 — half of the village of Skalité among it — and frontier families found themselves living in another state without having moved. When Slovakia, by then a separate state allied to Nazi Germany, took part in the attack on Poland in September 1939, that ground came back under Slovak administration. Within a single year the people of these hamlets had been handed to two governments and asked to be loyal to both. It is the plainest lesson the twentieth century taught this valley: the line on the map was drawn somewhere else, by whoever was strong enough that season.Keď mníchovská dohoda zo septembra 1938 rozdelila Československo, svoj podiel si vzalo aj Poľsko. Na Kysuciach obsadila poľská armáda na jeseň 1938 pohraničné územie — okrem iného polovicu obce Skalité — a rodiny pri hranici sa zrazu ocitli v inom štáte bez toho, aby sa pohli. Keď sa Slovensko, vtedy už samostatný štát spojený s nacistickým Nemeckom, zúčastnilo v septembri 1939 na útoku na Poľsko, zabraté územie sa vrátilo pod slovenskú správu. Ľudí z týchto osád tak počas jediného roka odovzdali dvom vládam a od oboch žiadali vernosť. Je to najzreteľnejšia lekcia, akú dvadsiate storočie tejto doline dalo: čiaru na mape kreslil vždy niekto inde — ten, kto bol práve dosť silný.
