In 1871 the Košice–Bohumín railway opened through the valley — a Belgian-financed line built to tie Silesian industry to the whole length of northern Hungary — and Čadca stopped being a mountain village. A branch to Zwardoń on the Galician side followed in 1884, a textile factory opened in 1903, electric street lighting in 1912, and the branch line up to Makov in 1914. The same track carried the timber out and the people out. Between 1880 and the mid-1920s roughly 500,000 Slovaks emigrated to the United States, more than half of them to Pennsylvania, and a district of thin soil, big families and no wages was exactly the kind of place the wave came from. Chain migration made it almost mechanical: of the Slovaks arriving in 1908–1910, 98.4 per cent went where they already had family or neighbours, so an emptying Kysuce hamlet quietly reassembled itself around one American mill.V roku 1871 sa dolinou otvorila Košicko-bohumínska železnica — trať financovaná belgickým kapitálom, postavená preto, aby spojila sliezsky priemysel s celým severom Uhorska — a Čadca prestala byť horskou dedinou. Roku 1884 pribudla odbočka do Zwardoňa na haličskej strane, v roku 1903 textilná továreň, v roku 1912 elektrické pouličné osvetlenie a v roku 1914 lokálka do Makova. Tá istá koľaj odvážala drevo aj ľudí. Medzi rokom 1880 a polovicou dvadsiatych rokov sa do Spojených štátov vysťahovalo približne 500 000 Slovákov, viac než polovica z nich do Pensylvánie — a okres s chudobnou pôdou, veľkými rodinami a bez zárobku bol presne tým miestom, odkiaľ vlna prichádzala. Reťazová migrácia to robila takmer mechanickým: z tých, čo prišli v rokoch 1908 – 1910, išlo 98,4 percenta tam, kde už mali rodinu alebo susedov, takže vyprázdňujúca sa kysucká osada sa potichu poskladala nanovo okolo jednej americkej huty.
