In 1470 King Matthias Corvinus gave permission for the small fort here, called Roháč, to become a proper castle, and the first major rebuilding followed in the same year. The Slovak entry for the castle treats 1470 as the earliest written mention of the place at all — which is how you end up with two dates for Súľov, 1336 and 1470, more than a century apart. The licence itself is worth understanding: building a castle was a royal right, and a private lord needed the king's word before he could turn a watch-post into a fortress. That anyone had to ask is a sign of how far royal authority had been rebuilt after the disorder of the previous fifty years.V roku 1470 dovolil kráľ Matej Korvín, aby sa z tunajšieho hrádku zvaného Roháč stal skutočný hrad, a v tom istom roku nasledovala prvá veľká prestavba. Slovenské heslo o hrade považuje rok 1470 vôbec za najstaršiu písomnú zmienku o mieste — a tak vám o Súľove ostanú dva dátumy, 1336 a 1470, vzdialené od seba vyše storočia. Samotné povolenie stojí za vysvetlenie: stavať hrad bolo kráľovské právo a súkromný pán potreboval kráľovo slovo, kým z pozorovateľne urobil pevnosť. To, že sa vôbec musel pýtať, je znakom toho, ako ďaleko sa podarilo obnoviť kráľovskú moc po zmätkoch predchádzajúcich päťdesiatich rokov.