early 1700s Nobody destroyed it. It simply lost.Nikto ho nezničil. Jednoducho prehral.

Caretakers hung on into the early eighteenth century, and then even they went. Nothing dramatic marks the end: no siege, no demolition order from Vienna, no fire that anybody wrote down. The roofs went first, then the floors, then the walls came down in slow pieces every winter, and the beech forest grew up through the courtyard. This is how most castles actually die, and it is worth knowing, because the guidebook version — stormed, burned, blown up — is usually the exciting exception rather than the rule.Správcovia sa tu udržali do začiatku osemnásteho storočia a potom odišli aj oni. Koniec neoznačuje nič dramatické: nijaké obliehanie, nijaký rozkaz z Viedne na zbúranie, nijaký požiar, ktorý by si bol niekto zapísal. Najprv zmizli strechy, potom podlahy, potom sa múry každú zimu po kúsku zosúvali a nádvorím prerástla bučina. Takto hrady umierajú v skutočnosti — a je dobré to vedieť, lebo verzia zo sprievodcov, teda dobytý, vypálený, vyhodený do vzduchu, býva skôr efektnou výnimkou než pravidlom.