Leopoldov is one of the very few Slovak towns whose age can be given almost to the month: it exists because the Ottomans took Nove Zamky in 1663 and the empire needed a new fortress on the Vah in a hurry. Everything since — the grid of streets, the railway junction, and the hardest prison in the country — has been built inside that one star-shaped earthwork or tight around it.Leopoldov patrí k tým vzácnym slovenským mestám, ktorých vek sa dá určiť takmer na mesiac: vznikol preto, že Osmani roku 1663 dobyli Nové Zámky a cisár potreboval narýchlo novú pevnosť na Váhu. Všetko ostatné — pravidelná sieť ulíc, železničný uzol aj najtvrdšia väznica v krajine — vyrástlo vnútri tej hviezdicovej pevnosti alebo tesne okolo nej.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Ottoman centuryOsmanské storočie
On 26 September 1663 the Ottoman army took Nové Zámky, the strongest fortress on the Habsburg frontier, and the whole defensive line of the Váh and the Nitra was suddenly open. Emperor Leopold I ordered a replacement built at once, on flat ground beside the Váh opposite the castle town of Hlohovec, where it could watch the river crossing and the road up the valley. The foundation stone was laid in September 1665 — Slovak sources give the 16th or the 19th — and the work was driven through by the imperial field marshal Louis Raduit de Souches, with the military architect Giuseppe Priami drawing the plans. The fortress was named Leopoldstadt, Leopold's town, and the Slovak form of that name is the town's today.26. septembra 1663 padli Nové Zámky, najsilnejšia pevnosť na habsburskej hranici, a obranná línia Váhu a Nitry zostala zrazu otvorená. Cisár Leopold I. dal hneď stavať náhradu — na rovine pri Váhu oproti hradnému Hlohovcu, odkiaľ bolo vidieť na brod aj na cestu hore dolinou. Základný kameň položili v septembri 1665, pramene uvádzajú 16. alebo 19. september. Stavbu presadzoval cisársky poľný maršal Louis Raduit de Souches, plány kreslil vojenský architekt Giuseppe Priami a pevnosť dostala meno Leopoldstadt, teda Leopoldovo mesto. Z neho je dnešný Leopoldov.
The fortress was finished about 1669: six bastions set in a flattened pentagon and joined by curtain walls up to nine and a half metres high, with ramparts and ditches spread over some fifty-six hectares, put up by around three thousand labourers brought in from Bavaria and Moravia. Almost at once it was used for something other than Turks. An extraordinary court sitting at Pressburg in 1674 condemned hundreds of Lutheran and Calvinist pastors and teachers, and Leopoldov was one of the fortresses where the men who would not recant were held before being marched across Europe and sold as galley slaves at Naples in 1675. In 1683, with an Ottoman army moving on Vienna, the fortress commander burned the civilian settlement outside the walls so that no attacker could shelter in it, and between 1703 and 1706 Francis II Rákóczi's kuruc troops blockaded the garrison again and again without ever taking it. That is why Leopoldov is not a ruin: after 1711 imperial commanders pulled down rebel castles all over the country, but this fortress was the emperor's own.Pevnosť dokončili okolo roku 1669: šesť bastiónov v pôdoryse splošteného päťuholníka, spojených kurtínami s múrmi vysokými až deväť a pol metra, valy a priekopy na ploche asi päťdesiatšesť hektárov. Stavalo ju približne tritisíc robotníkov privezených z Bavorska a Moravy. Takmer okamžite však poslúžila aj na iné než na Turkov. Mimoriadny súd, ktorý roku 1674 zasadal v Prešporku, odsúdil stovky evanjelických a kalvínskych kazateľov a učiteľov, a Leopoldov bol jednou z pevností, kde väznili tých, čo sa nechceli zriecť viery — kým ich roku 1675 neodviedli cez pol Európy a nepredali na galeje do Neapola. Roku 1683, keď osmanské vojsko tiahlo na Viedeň, dal veliteľ pevnosti vypáliť osadu pod hradbami, aby v nej útočník nenašiel prístrešie, a v rokoch 1703 – 1706 kuruci Františka II. Rákócziho pevnosť opakovane blokovali, no nikdy ju nedobyli. Práve preto Leopoldov nie je zrúcanina: po roku 1711 dal cisár rúcať povstalecké hrady po celej krajine, táto pevnosť však patrila jemu.
Once the Ottoman frontier had been pushed far to the south, a fortress deep behind the lines had nothing to defend. Leopoldov became barracks and military stores, and the little town outside the walls settled into the work of feeding, supplying and burying soldiers. Its Slovak name was simply Mestečko — "the little town" — while its German and Hungarian names, Neustadl and Újváros, both mean nothing grander than "new town": the fortress kept the imperial name and the settlement did not take it until the twentieth century. The parish church of St Ignatius of Loyola was built in 1712, burned in 1728, and a new church was consecrated in 1803.Keď sa osmanská hranica posunula ďaleko na juh, pevnosť hlboko v zázemí nemala čo brániť. Z Leopoldova sa stali kasárne a vojenské sklady a mestečko pod hradbami žilo z toho, že vojakov živilo, zásobovalo a pochovávalo. Po slovensky sa volalo jednoducho Mestečko, po nemecky Neustadl a po maďarsky Újváros — a oba tie cudzie názvy znamenajú to isté, nové mesto. Honosné meno si nechala pevnosť, osada ho prevzala až v dvadsiatom storočí. Farský kostol svätého Ignáca z Loyoly postavili roku 1712, roku 1728 vyhorel a nový vysvätili roku 1803.
On 28 October 1855 Emperor Franz Joseph I signed the decree that turned the emptied fortress into an imperial and royal prison, and Johan Groller von Mildensee was appointed its first director. The timing is not an accident. The revolution of 1848–49 had been crushed barely six years earlier, the empire was being run by police and army, and it needed places to put people. A ring of nine-metre walls with a single gate, already built and already paid for, was exactly the right building. Leopoldov has been a prison every year since — which is why it is the one great Slovak fortress you cannot walk into.28. októbra 1855 podpísal cisár František Jozef I. rozhodnutie, ktorým sa z vyprázdnenej pevnosti stala c. k. trestnica; prvým riaditeľom sa stal Johan Groller von Mildensee. Ten čas nie je náhoda. Revolúciu rokov 1848 – 1849 potlačili sotva šesť rokov predtým, monarchiu riadili polícia a armáda a potrebovala, kam ľudí zavrieť. Deväťmetrový múr s jedinou bránou, dávno postavený a dávno zaplatený, bol presne to, čo hľadala. Leopoldov je väznicou odvtedy bez prerušenia — a preto je to jediná veľká slovenská pevnosť, do ktorej sa nedá vojsť.
In the second half of the nineteenth century the main line up the Váh valley was built past the fortress, and the branch towards Nitra was taken off it here. That turned a small garrison town into a railway junction, and a junction is what Leopoldov has been ever since: far more trains stop here than a town of under four thousand people would otherwise see, and the station serves Hlohovec, the much older and larger town on the far bank. Inside the walls the prison held the empire's ordinary convicts as well as its political ones, and the settlement outside grew on the two payrolls — the railway and the gaol — that it still lives on today.V druhej polovici devätnásteho storočia postavili popri pevnosti hlavnú trať Považím a práve tu z nej odbočila trať smerom na Nitru. Z malého posádkového mestečka sa tak stal železničný uzol a tým Leopoldov zostal dodnes: zastavuje tu oveľa viac vlakov, než by mesto s necelými štyrmi tisíckami obyvateľov inak videlo, a zo stanice sa chodí aj do Hlohovca, oveľa staršieho a väčšieho mesta na druhom brehu. V trestnici sedeli obyčajní odsúdení rovnako ako politickí a osada za hradbami rástla z tých istých dvoch výplat — zo železnice a z väznice — z ktorých žije aj teraz.
In 1918 the fortress passed to Czechoslovakia and went on doing exactly what it had done under the emperor. By then the word Leopoldov no longer named a place in ordinary Slovak so much as a sentence, and it still carries that meaning. The town outside stayed small: a few streets of railwaymen's and warders' houses on a grid that military engineers had drawn before anyone lived on it.Roku 1918 pripadla pevnosť Československu a robila presne to, čo predtým. Slovo Leopoldov vtedy v bežnej reči už neoznačovalo ani tak miesto ako trest — a v tomto význame sa používa dodnes. Mesto za hradbami zostalo malé: pár ulíc domov železničiarov a dozorcov na pravidelnom pôdoryse, ktorý nakreslili vojenskí inžinieri skôr, než tu ktokoľvek býval.
In March 1939 Slovakia became a separate state under German protection, and its government took over the prison along with everything else. Leopoldov itself has no battle to record, and the Slovak National Uprising that broke out on 29 August 1944 was fought in the mountains far to the north-east and never reached this flat stretch of the Váh. The front came to the lower Váh at the turn of March and April 1945, when Soviet and Romanian troops cleared this bank.V marci 1939 sa Slovensko stalo samostatným štátom pod nemeckou ochranou a jeho vláda prevzala aj väznicu. Samotný Leopoldov nemá z vojny čo zapísať a Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, sa bojovalo v horách ďaleko na severovýchode a na túto rovinu pri Váhu nedošlo. Front prišiel na dolný Váh na prelome marca a apríla 1945, keď sovietske a rumunské vojská vyčistili tento breh.
Under communism Leopoldov became the state's political prison, and for Slovaks of a certain age that is the whole meaning of the word. Priests and members of religious orders, army officers, farmers who resisted collectivisation, people caught trying to cross the border, and communists shut up by other communists all served time behind these walls. Pavol Peter Gojdič, the Greek Catholic bishop of Prešov, was condemned for treason in the show trial of the "traitor bishops" in 1951 and died in Leopoldov on 17 July 1960, on his seventy-second birthday. Conditions in the fortress were deliberately hard, and what released prisoners wrote about them is one of the main sources for what the nineteen-fifties in Slovakia actually were.Za komunizmu sa z Leopoldova stala politická väznica štátu a pre ľudí istej generácie to slovo dodnes neznamená nič iné. Sedeli tu kňazi a rehoľníci, dôstojníci, roľníci, ktorí sa bránili kolektivizácii, ľudia chytení pri pokuse prejsť hranicu, aj komunisti, ktorých dali zavrieť iní komunisti. Pavol Peter Gojdič, prešovský gréckokatolícky biskup, bol roku 1951 v zinscenovanom procese s „vlastizradnými biskupmi“ odsúdený za vlastizradu a 17. júla 1960 v Leopoldove zomrel — v deň svojich sedemdesiatych druhých narodenín. Podmienky v pevnosti boli tvrdé zámerne a to, čo o nich napísali prepustení väzni, patrí k hlavným prameňom o tom, aké päťdesiate roky na Slovensku naozaj boli.
The revolution of November 1989 reached the prison in a way nobody had planned. In January 1990 President Václav Havel granted a wide amnesty and about two thirds of Czechoslovakia's prisoners walked out; the ones left behind were those with the longest sentences, and that spring prisons across the country revolted. At Leopoldov in March 1990 prisoners seized part of the complex and buildings burned before order was restored by force — the event most Slovaks still picture when they hear the name. In November 1991 an escape attempt from the prison cost the lives of five prison officers.Novembrová revolúcia roku 1989 dorazila do väznice spôsobom, ktorý nikto neplánoval. V januári 1990 vyhlásil prezident Václav Havel rozsiahlu amnestiu a z československých väzníc odišli asi dve tretiny odsúdených; zostali tí s najdlhšími trestami — a na jar sa väznice po celej krajine vzbúrili. V Leopoldove väzni v marci 1990 ovládli časť areálu, budovy horeli a poriadok obnovovali silou. Práve toto si väčšina Slovákov pri tom mene vybaví. V novembri 1991 si pokus o útek z väznice vyžiadal životy piatich príslušníkov zboru.
Leopoldov has about 3,850 people and one of the Slovak Republic's maximum-security prisons — among the largest in the prison service and one of the few holding prisoners serving life sentences. Say it plainly: there is nothing to visit. No tours, no open days, and photographing the walls is not welcome. What is left for a visitor is the shape of the thing from the road and from the château terrace at Hlohovec across the river — long grassed ramparts, the line of the ditch, and behind them the straight streets of a town that a military engineer drew before anybody lived in it.Leopoldov má okolo 3 850 obyvateľov a jednu z väzníc s najprísnejším režimom v Slovenskej republike — patrí k najväčším v zbore a je jednou z mála, kde si odsúdení odpykávajú doživotie. Povedzme to priamo: niet tu čo navštíviť. Nekonajú sa prehliadky ani dni otvorených dverí a fotografovanie múrov nie je vítané. Zostáva tvar veci videný z cesty a z terasy hlohovského zámku na druhom brehu — dlhé zatrávnené valy, čiara priekopy a za nimi rovné ulice mesta, ktoré nakreslil vojenský inžinier skôr, než v ňom niekto býval.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.