Bradlo is now where the Slovak Republic goes to commemorate its own founding generation, with state ceremonies every May. The mound stands alone on open grass with no gate, no ticket office and no shelter, and the wind is what everybody remembers about it. The town below lives on light industry and on commuting to Myjava, Senica and the Váh valley, with a modest amount of hospitality for the people who come up to the ridge. It does not pretend to be a resort, and the kopanice around it are still worked.Bradlo je dnes miestom, kam si Slovenská republika chodí pripomínať vlastnú zakladateľskú generáciu, so štátnymi pietnymi aktmi každý máj. Mohyla stojí sama na otvorenej tráve, bez brány, pokladne a prístrešku, a to, čo si z nej každý odnesie, je vietor. Mesto pod ňou žije z ľahkého priemyslu a z dochádzania na Myjavu, do Senice a do považskej doliny, so skromným pohostinstvom pre tých, čo prídu na hrebeň. Netvári sa, že je strediskom cestovného ruchu, a kopanice okolo neho sa naďalej obrábajú.
