Stropkov grew where a road up the Ondava valley had to be paid for. There was a royal toll here, then a fort, then a market town whose lords ruled forty or fifty villages from it — and because it sat on the road, everything that marched through eastern Slovakia marched through Stropkov: Jiskra's Brethren, Polish and imperial armies, Thököly's rebels, Rákóczi's kuruc horsemen, and in 1944 the front. That is why the town has a Renaissance manor wing and a Gothic church, and almost nothing else that is old.Stropkov vyrástol tam, kde sa za cestu hore Ondavou muselo platiť. Bolo tu kráľovské mýto, potom hrad, potom mestečko, ktorého páni odtiaľto spravovali štyridsať až päťdesiat dedín — a keďže ležal na ceste, prešlo cezeň všetko, čo tiahlo východným Slovenskom: Jiskrovi bratríci, poľské aj cisárske vojská, Thökölyho povstalci, Rákócziho kuruci a roku 1944 front. Preto má mesto krídlo renesančného kaštieľa a gotický kostol — a takmer nič iné staré.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
Older reference works date Stropkov's first appearance in writing to 1245, in the form Ztropko; the town itself and current Slovak scholarship take 12 March 1404 as the first mention that can be relied on. Both dates point at the same thing. After the Mongol army broke into the Kingdom of Hungary in 1241 and withdrew a year later, King Béla IV pushed his lords to fortify in stone and to bring settlers back onto emptied land — and it is exactly in those decades that places on the roads to the Carpathian passes begin to be written down. The first fortification here was a motte: a timber tower on an artificial mound, dated to the thirteenth century.Staršie príručky kladú prvú písomnú zmienku o Stropkove do roku 1245, do podoby Ztropko; samo mesto aj dnešná slovenská historiografia berú za prvú spoľahlivú zmienku 12. marec 1404. Oba údaje ukazujú na to isté. Keď roku 1241 vpadlo do Uhorska mongolské vojsko a o rok neskôr odtiahlo, kráľ Belo IV. tlačil svojich veľmožov, aby stavali z kameňa a aby na vyľudnenú pôdu privádzali osadníkov — a práve v týchto desaťročiach sa začínajú zapisovať miesta na cestách ku karpatským priesmykom. Prvým opevnením tu bola motta: drevená veža na umelom násype, datovaná do 13. storočia.
A toll is documented at Stropkov in the fourteenth century, and King Charles Robert set up a thirtieth here — the customs duty of one thirtieth of the value charged on goods crossing the kingdom's frontier — which a law of 1498 already calls very old. That is what the town lived on before it lived on anything else: it stood where merchants going to and from Poland had to pass, and had to pay. By this time Stropkov was the centre of a feudal domain held by the Cudar family, who kept it until 1408.V 14. storočí je v Stropkove doložené mýto a kráľ Karol Róbert tu zriadil tridsiatok — clo vo výške jednej tridsatiny hodnoty tovaru prekračujúceho hranicu kráľovstva —, ktorý zákon z roku 1498 označuje už za veľmi starý. Práve z toho mesto žilo skôr, než začalo žiť z čohokoľvek iného: stálo tam, kadiaľ kupci z Poľska a do Poľska museli prejsť a museli zaplatiť. Vtedy už bol Stropkov strediskom panstva, ktoré držali Cudarovci — patrilo im do roku 1408.
In 1408 King Sigismund gave Stropkov to Imrich Perényi, his secret chancellor, who had been with him at the disastrous crusade of Nicopolis; the Perényis held it for more than 150 years and rebuilt the fort into a substantial fortified manor. By 1430 the place is called a town. Then it was taken in turn by the Brethren — the unpaid soldiers of Jiskra's Hussite garrisons, who ran much of eastern Slovakia — in 1441, by Polish armies in 1475 and 1491, and by imperial troops in 1483. In 1471 the Hungarian diet ordered "castellum Stropkov" razed to the ground and nobody carried the order out; by 1494 the domain around it counted 123 homesteads.Roku 1408 dal kráľ Žigmund Stropkov Imrichovi Perényimu, svojmu tajnému kancelárovi, ktorý s ním bol na katastrofálnej križiackej výprave pri Nikopole; Perényiovci ho držali vyše 150 rokov a starú pevnôstku prestavali na poriadny opevnený kaštieľ. Roku 1430 sa Stropkov spomína ako mesto. Potom ho postupne obsadili bratríci — nevyplatení vojaci Jiskrových husitských posádok, ktorí ovládali veľkú časť východného Slovenska — roku 1441, poľské vojská roku 1475 a znovu 1491 a cisárske vojsko roku 1483. Roku 1471 nariadil uhorský snem „castellum Stropkov“ zrovnať so zemou a nikto to nevykonal; roku 1494 patrilo k panstvu 123 usadlostí.
The Ottoman conquest of central Hungary after 1526 turned the whole kingdom into a frontier and made every lord think about walls. The Perényis were gone by 1567; from 1568 Stropkov belonged to the Pethő family, who rebuilt the old fort as a Renaissance fortified manor with corner bastions and a water moat. The domain was large — 43 villages in 1554, 51 by 1698 — and the town made gunpowder and ran a distillery by 1585. The Gothic parish church of the Body and Blood of Christ, begun in the late fourteenth or the fifteenth century, was damaged in 1593 and given its tower in the repairs; a wing of the manor still stands beside it.Osmanské dobytie stredného Uhorska po roku 1526 zmenilo celé kráľovstvo na hranicu a každého zemepána prinútilo myslieť na múry. Perényiovci boli preč do roku 1567; od roku 1568 patril Stropkov Pethőovcom, ktorí starú pevnôstku prestavali na renesančný opevnený kaštieľ s nárožnými baštami a vodnou priekopou. Panstvo bolo veľké — roku 1554 43 obcí, roku 1698 už 51 — a mesto malo do roku 1585 výrobu pušného prachu aj pálenicu. Gotický farský Kostol Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej, začatý koncom 14. alebo v 15. storočí, bol roku 1593 poškodený a pri oprave dostal vežu; vedľa neho stojí dodnes krídlo kaštieľa.
In 1609 Štefan Pethő invited Franciscan friars from Krosno in Poland; the house was formally founded in 1616, and its baroque buildings and the church of the Most Holy Trinity went up between 1673 and 1675. This was the Counter-Reformation at work. Most of Upper Hungary had turned Protestant during the sixteenth century, and Catholic landlords brought in religious orders to turn it back — with schools and preaching where that worked, and with pressure where it did not. The monastery is still one of the two buildings that give Stropkov a skyline; from 1921 it was run by the Redemptorists.Roku 1609 pozval Štefan Pethő františkánov z poľského Krosna; kláštor bol formálne založený roku 1616 a jeho barokové budovy aj Kostol Najsvätejšej Trojice vyrástli v rokoch 1673 – 1675. Bola to práca protireformácie. Väčšina Horného Uhorska prijala v 16. storočí protestantizmus a katolícki zemepáni privádzali rehole, aby to zvrátili — školami a kázaním tam, kde to zaberalo, a nátlakom tam, kde nie. Kláštor je dodnes jednou z dvoch budov, ktoré Stropkovu dávajú siluetu; od roku 1921 ho spravovali redemptoristi.
In 1683 Stropkov was burned — not by the Ottomans, as such things are often told locally, but by Imrich Thököly, the Hungarian magnate whose revolt against the Habsburg emperor was then at its height and whose army had the Sultan's backing. Twenty years later, in 1703, the kuruc horsemen of Francis II Rákóczi's uprising seized the town, and in 1708 Rákóczi confiscated Michal Pethő's estate at Sitník and handed it to one of his own commanders. Two generations of Hungarian nobles fought the emperor across this valley and the town paid for all of it. It is worth remembering whenever a Slovak town says it was "destroyed by the Turks": very often it was not.Roku 1683 Stropkov vyhorel — nie však Turkami, ako sa to v podobných prípadoch často rozpráva, ale zásluhou Imricha Thökölyho, uhorského magnáta, ktorého povstanie proti habsburskému cisárovi bolo práve na vrchole a ktorého vojsko malo za chrbtom sultána. O dvadsať rokov neskôr, roku 1703, sa mesta zmocnili kuruci povstania Františka II. Rákócziho a roku 1708 Rákóczi skonfiškoval sitnícky majetok Michala Pethőa a dal ho jednému zo svojich veliteľov. Dve generácie uhorskej šľachty bojovali cez túto dolinu proti cisárovi a mesto to celé zaplatilo. Stojí za to na to myslieť vždy, keď slovenské mesto tvrdí, že ho „zničili Turci“: veľmi často to tak nebolo.
The census of 1715 found 44 lived-in households in Stropkov; by 1720 there were 70, and by 1787 the town had 204 houses and 1,326 people. It lived from crafts and from the market — there were guilds of potters, bootmakers and blacksmiths — and from the plain fact that the Ondava road still ran through it. There were not enough hands for the land, so in the eighteenth century Polish settlers were brought into nearby Sitník from the Nowy Targ area. A town of this size with a manor, a monastery and three fairs was, for this district, a capital.Súpis z roku 1715 našiel v Stropkove 44 obývaných domácností; roku 1720 ich bolo 70 a roku 1787 malo mesto 204 domov a 1 326 obyvateľov. Žilo z remesiel a z trhu — boli tu cechy hrnčiarov, čižmárov a kováčov — a z jednoduchého faktu, že cez mesto stále vedie ondavská cesta. Na pôdu chýbali ruky, a tak v 18. storočí priviedli do neďalekého Sitníka poľských osadníkov z okolia Nového Targu. Mesto tejto veľkosti s kaštieľom, kláštorom a jarmokmi bolo pre tento kraj hlavným mestom.
The Pethős sold up in 1767, and the estate passed in turn through the Szentiványi, Zichy, Forgách, Barkóczy and Sennyey families. Under Austria-Hungary Stropkov became the seat of an administrative district in 1876, which brought offices, a court and salaried work into a town that had lived on markets. The population reached 2,828 by 1910 — and like every district in the north-east, Stropkov was also sending its poorest to America, a movement that never entirely stopped.Pethőovci predali panstvo roku 1767 a to potom postupne prešlo cez Szentiványiovcov, Zičiovcov, Forgáčovcov, Barkóciovcov a Šennyeiovcov. Za Rakúsko-Uhorska sa Stropkov stal roku 1876 sídlom okresu, čo do mesta, ktoré dovtedy žilo z trhov, prinieslo úrady, súd a platenú prácu. Do roku 1910 narástol počet obyvateľov na 2 828 — a tak ako každý okres na severovýchode, aj Stropkov posielal tých najchudobnejších do Ameriky, pohyb, ktorý sa už nikdy celkom nezastavil.
Stropkov became part of Czechoslovakia in 1918. The republic brought Slovak-language schools, land reform and a working administration, but no industry: in 1930 the town still had only 3,044 inhabitants and lived on its market, its offices and its crafts. The Redemptorists took over the old Franciscan house in 1921.Roku 1918 sa Stropkov stal súčasťou Československa. Republika priniesla slovenské školy, pozemkovú reformu a fungujúcu správu, ale nie priemysel: roku 1930 malo mesto stále len 3 044 obyvateľov a žilo z trhu, úradov a remesiel. Starý františkánsky kláštor prevzali roku 1921 redemptoristi.
In August 1944, as the Slovak National Uprising broke out, a partisan group under the name Martinov was parachuted into the country between Stropkov and Humenné, and this district became one of the main areas of partisan activity in the east. From the autumn the Carpathian–Dukla operation pushed the front into the hills above the town — and it did not move quickly. The fighting went on for months and Stropkov was badly damaged. It was taken by troops of the 1st and 4th Ukrainian Fronts together with the 1st Czechoslovak Army Corps, and afterwards the town was decorated for the part its people took in the fighting. Almost everything in the centre today was built after that.V auguste 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bola do priestoru medzi Stropkovom a Humenným vysadená partizánska skupina Martinova a okres sa stal jedným z hlavných ohnísk partizánskej činnosti na východe. Od jesene tlačila karpatsko-duklianska operácia front do kopcov nad mestom — a ten sa nehýbal rýchlo. Boje trvali mesiace a Stropkov bol ťažko poškodený. Oslobodili ho vojská 1. a 4. ukrajinského frontu spolu s 1. československým armádnym zborom a mesto bolo za účasť svojich obyvateľov v oslobodzovacom boji vyznamenané. Takmer všetko, čo dnes v centre stojí, je postavené až po tom.
In 1950 the communist state dissolved the Greek Catholic Church and gave its buildings to the Orthodox Church — a decision that mattered enormously in a district where most villages are of the eastern rite; it was reversed only in 1968. A collective farm was set up in 1953, and at the end of the 1950s an electronics works of the Tesla combine was built here. That factory changed Stropkov more than anything since the market: the town had 3,044 people in 1930 and 9,719 by 1991, most of them in blocks of flats put up for the workforce.Roku 1950 komunistický štát zrušil gréckokatolícku cirkev a jej chrámy dal pravoslávnej cirkvi — rozhodnutie, ktoré v okrese, kde je väčšina dedín východného obradu, znamenalo veľmi veľa; zvrátené bolo až roku 1968. Roku 1953 vzniklo jednotné roľnícke družstvo a na konci päťdesiatych rokov tu postavili závod elektrotechnického kombinátu Tesla. Tá fabrika zmenila Stropkov viac než čokoľvek od čias trhu: roku 1930 mal 3 044 obyvateľov, roku 1991 už 9 719, väčšinu z nich v panelákoch postavených pre robotníkov.
Stropkov got its district office back in 1996. Tesla Stropkov is still the best-known employer, making door-entry systems, intercoms and components for the car industry, but the district has been among the poorest in Slovakia for decades: unemployment is high, farming has shrunk to grass and cattle on land that never suited arable, and a great many people work in Košice, in Czechia or further west and come home at weekends. The population peaked at 10,905 in 2011 and was 10,067 in 2021. The parish church was restored between 2000 and 2002 and its facades in 2023 — the oldest thing in the town, and still in use.Okresný úrad sa do Stropkova vrátil roku 1996. Najznámejším zamestnávateľom je stále Tesla Stropkov, ktorá vyrába domové vrátniky, dorozumievacie systémy a súčiastky pre automobilový priemysel, no okres patrí desaťročia k najchudobnejším na Slovensku: nezamestnanosť je vysoká, z poľnohospodárstva zostali trávy a dobytok na pôde, ktorá sa na obilie nikdy nehodila, a veľa ľudí pracuje v Košiciach, v Česku alebo ďalej na západe a domov chodí na víkendy. Počet obyvateľov vyvrcholil roku 2011 na 10 905 a roku 2021 to bolo 10 067. Farský kostol obnovili v rokoch 2000 – 2002 a jeho fasády roku 2023 — je to najstaršia vec v meste a stále slúži.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.