1441–1465 Jiskra's men, then the ZápoľskýsNajprv Jiskrovi vojaci, potom Zápoľskí

King Albert died in 1439 and his son Ladislaus was born four months later, so the widowed queen hired Ján Jiskra of Brandýs and his Bohemian mercenaries to hold the north of the kingdom for the baby. Jiskra reached Spiš in 1441 and got the castle by arrangement with its captain, Peter Basko, rather than by storm; he made it his seat and threw up the enormous lower courtyard, including a round gun-fort seventeen metres across whose foundations are still there. His captain Peter Aksamit left in 1453, the castle passed briefly to Juraj Turzo, a rich Levoča burgher, and in 1460 King Matthias Corvinus took it back into royal hands. In 1465 Matthias granted it — together with the hereditary title of count of Spiš and eleven Spiš towns — to the brothers Imrich and Štefan Zápoľský, who owned dozens of castles and chose this one to live in.Kráľ Albrecht zomrel v roku 1439 a jeho syn Ladislav sa narodil až o štyri mesiace neskôr, a tak si ovdovená kráľovná najala Jána Jiskru z Brandýsa a jeho českých žoldnierov, aby jej dieťaťu udržali sever kráľovstva. Jiskra prišiel na Spiš v roku 1441 a hrad nezískal útokom, ale dohodou s hradným kapitánom Petrom Baskom; urobil si z neho sídlo a vybudoval obrovské dolné nádvorie aj s okrúhlou pevnôstkou s priemerom sedemnásť metrov, ktorej základy tam stoja dodnes. Jeho kapitán Peter Aksamit hrad v roku 1453 opustil, krátko ho vlastnil bohatý levočský mešťan Juraj Turzo a v roku 1460 si ho vzal späť do kráľovskej správy Matej Korvín. V roku 1465 ho Matej daroval — spolu s dedičným titulom spišského župana a jedenástimi spišskými mestami — bratom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským, ktorí vlastnili desiatky hradov a bývať si vybrali práve tu.