Two codifications of Slovak fifty years apart, a meeting in a village parish house that settled which one won, and a generation who built a literature before they had a country.Dve kodifikácie slovenčiny s odstupom päťdesiatich rokov, stretnutie na dedinskej fare, ktoré rozhodlo, ktorá z nich zvíťazí — a generácia, ktorá vybudovala literatúru skôr, než mala krajinu.
Two codificationsDve kodifikácie
Anton Bernolák, a Catholic priest, produced the first codification of written Slovak in the 1780s, based on the western Slovak of the Trnava region. It gave the language a grammar and a dictionary and a body of printed work, and it did not take: it was used mainly by Catholics, and the Lutherans went on writing in Czech. Bernolák spent his last years as parish priest in Nové Zámky and died there in 1813.Anton Bernolák, katolícky kňaz, vytvoril v 80. rokoch 18. storočia prvú kodifikáciu spisovnej slovenčiny na základe západoslovenčiny trnavského okolia. Dal jazyku gramatiku, slovník aj korpus tlačených diel — a neujala sa: používali ju najmä katolíci, kým evanjelici naďalej písali po česky. Bernolák prežil posledné roky ako farár v Nových Zámkoch, kde v roku 1813 zomrel.
Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža met at Hurban's parish house at Hlboké in 1843 and agreed on a new standard based on central Slovak — the dialect furthest from both Czech and Hungarian influence, and the one most speakers could accept. That is the Slovak written today.Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža sa v roku 1843 stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom a dohodli sa na novej norme založenej na stredoslovenčine — na nárečí najvzdialenejšom od českého aj maďarského vplyvu a prijateľnom pre najviac hovoriacich. Tak sa píše slovenčina dodnes.
The Lutheran parish house at Hlboké where the language was agreedEvanjelická fara v Hlbokom, kde sa dohodla podoba jazyka
Štúr and the scholarsŠtúr a učenci
Štúr was more than a grammarian: a newspaper editor, a deputy in the Hungarian Diet for the town of Zvolen, and in 1848 the leader of a volunteer rising. He died in Modra in 1856 of a wound from a hunting accident, at forty. His name is on a town, a square in nearly every settlement, and the currency of the first Slovak Republic.Štúr bol viac než gramatik: novinár a redaktor, poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen a v roku 1848 vodca dobrovoľníckeho povstania. Zomrel v Modre v roku 1856 na následky poranenia z poľovačky, vo veku štyridsať rokov. Jeho meno nesie mesto, námestie takmer v každej obci aj mena prvej Slovenskej republiky.
Around them stand the scholars who gave the Slavs of the region a history to point at: Ján Kollár, whose poem of Slavic mutuality was read across half of Europe, and Pavol Jozef Šafárik, born at Kobeliarovo in Gemer, whose Slavic antiquities were the foundation of Slavic studies as a discipline.Okolo nich stoja učenci, ktorí dali Slovanom regiónu dejiny, na ktoré sa dalo ukázať: Ján Kollár, ktorého báseň o slovanskej vzájomnosti čítala polovica Európy, a Pavol Jozef Šafárik, rodák z Kobeliarova v Gemeri, ktorého Slovanské starožitnosti boli základom slavistiky ako odboru.
Hviezdoslav and MaticaHviezdoslav a Matica
Pavol Országh Hviezdoslav, from Vyšný Kubín in Orava, is the poet the language was proved on: he wrote in Slovak at a length and difficulty that settled the question of whether it could carry serious literature. He worked as a lawyer in Dolný Kubín for most of his life.Pavol Országh Hviezdoslav z Vyšného Kubína na Orave je básnikom, na ktorom sa jazyk preukázal: písal po slovensky v takom rozsahu a náročnosti, že otázka, či jazyk unesie vážnu literatúru, tým bola vyriešená. Väčšinu života pracoval ako advokát v Dolnom Kubíne.
The institution they all pointed at is Matica slovenská, founded in Martin in 1863 as a cultural society and library. It was closed by the Hungarian authorities in 1875 and reopened after 1918, and Martin has been the symbolic centre of Slovak cultural life ever since.Inštitúciou, na ktorú všetci ukazovali, je Matica slovenská, založená v Martine v roku 1863 ako kultúrny spolok a knižnica. V roku 1875 ju uhorské úrady zatvorili a po roku 1918 bola obnovená — a Martin je odvtedy symbolickým centrom slovenského kultúrneho života.
