The Topoľčianky line died out in 1614 and the estate passed to Baron Ladislav Pethő, whose daughter Anna married Count Pavol Rákóczi — and so the house entered the orbit of the family that would lead the last great revolt against the Habsburgs. Countess Alžbeta, wife of Ladislav Rákóczi, rebuilt and enlarged it, founded a religious brotherhood in 1686 whose July pilgrimage the village still keeps, and in 1698 endowed a hospital, a home for the old and an orphanage — the first institutions the village ever had. Francis II Rákóczi himself used the house between 1704 and 1708, during the war of the kuruc, as the insurgents who fought the emperor were called. Nearly two centuries later, when workmen dug ponds in the park, they turned up a mass grave of imperial soldiers from 1705: that war had been fought in this garden.Topoľčianska vetva vymrela v roku 1614 a panstvo prešlo na baróna Ladislava Pethőa, ktorého dcéra Anna sa vydala za grófa Pavla Rákociho — sídlo sa tak dostalo do okruhu rodu, čo viedol posledné veľké povstanie proti Habsburgovcom. Grófka Alžbeta, manželka Ladislava Rákociho, kaštieľ prestavala a rozšírila, v roku 1686 založila náboženské bratstvo, ktorého júlovú púť obec drží dodnes, a v roku 1698 dala postaviť špitál, starobinec a sirotinec — vôbec prvé ustanovizne v dedine. František II. Rákoci tu sám pobudol v rokoch 1704 – 1708, počas vojny kurucov, ako sa povstalcom bojujúcim proti cisárovi hovorilo. Takmer o dve storočia neskôr, keď v parku hĺbili jazierka, narazili robotníci na masový hrob cisárskych vojakov z roku 1705: tá vojna sa bila práve v tejto záhrade.
