Built From the Volcano It Stands OnPostavený zo sopky, na ktorej stojí
Šomoška went up at the end of the thirteenth century, in the wave of stone castle-building that followed the Mongol invasion, on a basalt crag in what is now the Cerová vrchovina. Its builders did the obvious thing: they used the rock under their feet. Because that rock had cooled into columns, the masonry came out unlike anything else in the country — walls laid up from stubby polygonal blocks that look almost machine-cut. Over the centuries it passed through the hands of several noble families of the region.Šomoška vyrástla na konci trinásteho storočia, počas vlny kamennej hradnej výstavby po mongolskom vpáde, na čadičovom brale v dnešnej Cerovej vrchovine. Stavitelia urobili to najpriamočiarejšie: použili skalu pod nohami. A pretože táto skala vychladla do stĺpov, murivo vyšlo na Slovensku ojedinelé — múry vymurované z krátkych mnohouholníkových blokov, ktoré vyzerajú takmer strojovo narezané. Počas storočí sa hrad vystriedal v rukách viacerých šľachtických rodov kraja.
Then came the frontier. Fiľakovo fell to the Ottomans in 1554 and this whole country became the debatable land between two empires. In 1575 an Ottoman campaign out of Buda rolled up the small hill castles of Novohrad — Divín, Modrý Kameň and Šomoška among them. The Christian counter-offensive of the early 1590s took them back. Šomoška survived that century in some form, but it never recovered its purpose; by the eighteenth century it was abandoned, and lightning and weather did the rest.Potom prišla hranica. Fiľakovo padlo Osmanom v roku 1554 a celý tento kraj sa stal sporným územím medzi dvoma ríšami. V roku 1575 osmanské ťaženie z Budína zvinulo malé kopcové hrady Novohradu — medzi nimi Divín, Modrý Kameň i Šomošku. Kresťanská protiofenzíva zo začiatku deväťdesiatych rokov ich získala späť. Šomoška to storočie v akejsi podobe prežila, no svoj zmysel už nikdy nenašla; v osemnástom storočí ju opustili a zvyšok dokončil blesk a počasie.
In the 1970s conservators went further here than at most Slovak ruins: a corner tower and a stretch of the curtain wall were rebuilt to something close to full height, using the same basalt. The result is a hybrid — part consolidated ruin, part reconstruction — but it is what lets you stand inside a recognisable frontier castle rather than a heap of stones.V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia zašli tunajší pamiatkari ďalej než pri väčšine slovenských zrúcanín: nárožnú vežu a časť obvodového múru obnovili takmer do plnej výšky, a to z toho istého čadiča. Výsledkom je hybrid — sčasti konzervovaná zrúcanina, sčasti rekonštrukcia — no práve vďaka nemu stojíte vnútri rozpoznateľného pohraničného hradu, a nie na kope kameňov.
