Nothing in the trial record says Jánošík gave anything to the poor. The hero was made afterwards, and you can date the making: a printed mention in 1785, then Gašpar Fejérpataky-Belopotocký publishing extracts from the court papers in his almanac between 1831 and 1833, Samo Chalupka's poem in 1846, and in 1862 Ján Botto's Smrť Jánošíkova — the poem that fixed the image for good. The generation around Ľudovít Štúr was building a Slovak nation out of a peasant population with no nobility of its own, and it needed a hero who was poor. An outlaw from a mountain village fitted perfectly, and the ballads people already sang did the rest.V súdnom spise nie je ani slovo o tom, že by bol Jánošík niečo dával chudobným. Hrdinu vyrobili až potom — a dá sa to datovať: tlačená zmienka z roku 1785, výňatky zo súdnych spisov, ktoré v rokoch 1831 – 1833 uverejnil vo svojom kalendári Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, báseň Sama Chalupku z roku 1846 a napokon v roku 1862 Smrť Jánošíkova od Jána Bottu — báseň, ktorá ten obraz ustálila natrvalo. Generácia okolo Ľudovíta Štúra budovala slovenský národ z roľníckeho ľudu bez vlastnej šľachty a potrebovala hrdinu, ktorý bol chudobný. Zbojník z horskej dediny sa hodil dokonale a ľudové balady, ktoré sa aj tak spievali, dorobili zvyšok.
