The town on the Žitný ostrov whose name ended up on the largest engineering work in Slovakia — and which, apart from the barrage a few kilometres away, is a flat, Hungarian-speaking farming town of long straight streets and deep gardens.Mesto na Žitnom ostrove, ktorého meno skončilo na najväčšej inžinierskej stavbe na Slovensku — a ktoré je popri vodnom diele pár kilometrov ďalej rovinatým, maďarsky hovoriacim poľnohospodárskym mestom dlhých rovných ulíc a hlbokých záhrad.
Where it standsKde leží
Gabčíkovo lies in the southern half of the Žitný ostrov, the Danube's great gravel island, about fifteen kilometres south of Dunajská Streda and a short way back from the river itself. Between the town and the old bed run the dyke, the power canal and the locks that carry the town's name.Gabčíkovo leží v južnej polovici Žitného ostrova, veľkého štrkového ostrova Dunaja, asi pätnásť kilometrov južne od Dunajskej Stredy a kúsok od samotnej rieky. Medzi mestom a starým korytom vedie hrádza, prívodný kanál a plavebné komory, ktoré nesú meno mesta.
The ground is dead level and the soil is among the best in the country. Hungarian is the everyday language of the town and of the villages around it, as it is across the whole island.Terén je úplne rovný a pôda patrí k najlepším v krajine. Bežnou rečou mesta aj okolitých obcí je maďarčina, tak ako na celom ostrove.
The dyke road along the Gabčíkovo power canal on the Žitný ostrovCesta po hrádzi pozdĺž prívodného kanála pri Gabčíkove na Žitnom ostrove
The storyHistória
For most of its history the place was called Bős, an island village living on grain, cattle, fishing in the Danube branches and the timber of the floodplain forest. Nothing about it suggested that it would end up in the law reports.Väčšinu svojich dejín sa miesto volalo Bős a bolo ostrovnou obcou, ktorá žila z obilia, dobytka, rybolovu v dunajských ramenách a z dreva lužného lesa. Nič na nej nenaznačovalo, že raz skončí v zbierkach súdnych rozhodnutí.
The present name was given in 1948, in the same wave of renaming that produced Štúrovo and Sládkovičovo. It commemorates Jozef Gabčík, the Slovak soldier who, with the Czech Jan Kubiš, carried out the attack on Reinhard Heydrich in Prague in 1942 and was killed in the fighting that followed. He came from a village near Žilina and had no connection with the island.Dnešné meno dostalo v roku 1948, v tej istej vlne premenovaní, z ktorej vzišli aj Štúrovo a Sládkovičovo. Pripomína Jozefa Gabčíka, slovenského vojaka, ktorý spolu s Čechom Janom Kubišom vykonal v roku 1942 v Prahe atentát na Reinharda Heydricha a padol v bojoch, ktoré po ňom nasledovali. Pochádzal z obce pri Žiline a so Žitným ostrovom nemal nič spoločné.
Then the same name was attached to something else entirely. The barrage built on the Danube here — the dam, the power canal and the two ship locks — is the largest engineering structure in Slovakia, and the dispute behind it, from the 1977 treaty with Hungary to the judgment of the International Court of Justice in 1997, is one of the country's genuinely contested histories. That story is told in full elsewhere on this site, on the pages about the Danube and about Slovak energy; the town itself had very little say in any of it.Potom sa to isté meno prilepilo na niečo úplne iné. Vodné dielo postavené tu na Dunaji — hať, prívodný kanál a dve plavebné komory — je najväčšou inžinierskou stavbou na Slovensku a spor, ktorý za ním stojí, od zmluvy s Maďarskom z roku 1977 po rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z roku 1997, patrí k naozaj sporným kapitolám slovenských dejín. Tento príbeh je podrobne rozpovedaný inde na tejto stránke, na stránkach o Dunaji a o slovenskej energetike; samotné mesto doň malo len veľmi málo čo hovoriť.
What to seeČo vidieť
The works are what people stop for. The two lock chambers lift and lower everything moving between the upper and lower Danube, and watching a loaded ship rise slowly out of one of them holds an audience longer than most museums do. This is a working industrial installation with controlled access, so the reliable public view is from the dyke and the approach road, and organised visits depend on the operator.Vodné dielo je to, pre čo tu ľudia zastavujú. Dve plavebné komory zdvíhajú a spúšťajú všetko, čo sa premáva medzi horným a dolným Dunajom, a pohľad na naloženú loď, ktorá sa z komory pomaly dvíha, udrží pozornosť dlhšie než väčšina múzeí. Ide o prevádzkovanú priemyselnú stavbu s obmedzeným prístupom, takže spoľahlivý verejný výhľad je z hrádze a z príjazdovej cesty a organizované prehliadky závisia od prevádzkovateľa.
The dykes themselves are the other draw. The Danube cycle route runs along them, level and sheltered, with the water on one side and the fields on the other, and it is one of the easiest long rides in the country. South and east of the town the old river bed and the surviving branches belong to the Dunajské luhy protected landscape area, where herons, cormorants and white-tailed eagles are ordinary sightings.Druhým lákadlom sú samotné hrádze. Vedie po nich dunajská cyklotrasa, rovná a chránená pred vetrom, s vodou na jednej strane a poliami na druhej, a patrí k najpohodlnejším dlhým trasám v krajine. Južne a východne od mesta patrí staré koryto a zvyšné ramená do chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, kde sú volavky, kormorány aj orliaky morské bežným úkazom.
The town centre is plain and makes no claim otherwise: a parish church, a wide main street, low houses with deep gardens and vines over the yards. Nobody comes to Gabčíkovo for its architecture, and the town does not pretend they do.Centrum mesta je jednoduché a netvári sa inak: farský kostol, široká hlavná ulica, nízke domy s hlbokými záhradami a viničom nad dvormi. Do Gabčíkova nikto nechodí pre architektúru a mesto ani nepredstiera, že áno.
Work and industryPráca a priemysel
Farming is the base, as it is everywhere on the island: grain, maize, oilseed and vegetables grown in large blocks, with the storage, drying and machinery businesses that go with them. The waterworks employs far fewer people than its scale suggests — a hydro plant and a pair of locks are run by technicians, not by a workforce.Základom je poľnohospodárstvo, ako všade na ostrove: obilie, kukurica, olejniny a zelenina pestované vo veľkých blokoch, spolu so skladmi, sušiarňami a firmami okolo techniky. Vodné dielo zamestnáva oveľa menej ľudí, než by jeho rozmery naznačovali — vodnú elektráreň a dve plavebné komory obsluhujú technici, nie zástupy robotníkov.
Beyond that the town lives on commuting. Dunajská Streda, Šamorín and Bratislava are all within daily reach, and the warehouses and plants along the roads north take a large share of the working-age population.Inak mesto žije z dochádzania. Dunajská Streda, Šamorín aj Bratislava sú v dennom dosahu a sklady a závody pri cestách na sever odčerpávajú veľkú časť obyvateľov v produktívnom veku.
Getting thereAko sa tam dostať
There is no railway; the nearest line is the Bratislava–Komárno route through Dunajská Streda. Buses run from Dunajská Streda and Šamorín, the road down the island is straightforward driving, and in summer the cycle route along the dyke brings more visitors than either of them.Železnica tu nie je; najbližšou traťou je Bratislava – Komárno cez Dunajskú Stredu. Autobusy premávajú z Dunajskej Stredy a zo Šamorína, cesta po ostrove je pre autá jednoduchá a v lete privedie cyklotrasa po hrádzi viac návštevníkov než jedno aj druhé dokopy.
