Štefánik took his doctorate in Prague in 1904 and moved to Paris the same year, and made his name observing total solar eclipses — Turkestan in 1907, Tahiti in 1910, Vavau in 1911, Brazil in 1912. When war came he trained as a pilot at Chartres, took his flying diploma on 11 April 1915 and flew over the Western Front and in Serbia. In February 1916 he helped found the Czechoslovak National Council in Paris as its vice-chairman, under Tomáš Garrigue Masaryk with Edvard Beneš as secretary; his own job was to turn Czech and Slovak emigrants and prisoners of war into an army, which he did in Serbia, Russia, Romania, Italy and the United States. Those legions were the argument that persuaded the Allies a Czechoslovakia should exist, and Štefánik ended the war a general of the French army.Štefánik získal v roku 1904 v Prahe doktorát, ešte v tom istom roku odišiel do Paríža a meno si urobil pozorovaním úplných zatmení Slnka — v Turkestane roku 1907, na Tahiti roku 1910, na Vavau roku 1911 a v Brazílii roku 1912. Keď prišla vojna, vyučil sa v Chartres za pilota, 11. apríla 1915 dostal letecký diplom a lietal na západnom fronte aj v Srbsku. Vo februári 1916 spoluzakladal v Paríži Československú národnú radu a stal sa jej podpredsedom, popri predsedovi Tomášovi Garriguovi Masarykovi a tajomníkovi Edvardovi Benešovi; jeho vlastnou úlohou bolo urobiť z českých a slovenských vysťahovalcov a zajatcov armádu, a robil to v Srbsku, Rusku, Rumunsku, Taliansku aj v Spojených štátoch. Práve légie boli dôvodom, ktorý spojencov presvedčil, že Československo má vzniknúť, a Štefánik skončil vojnu ako generál francúzskej armády.
