Šahy grew up around a monastery that kept everybody else's paperwork, rose to be the seat of a county, and then had an international border drawn through the bottom of the town. Almost everything that happened here happened because of the Ipeľ — first as a road, then as a frontier.Šahy vyrástli okolo kláštora, ktorý spravoval listiny celého okolia, stali sa sídlom stolice a napokon im cez dolný okraj mesta prešla štátna hranica. Takmer všetko, čo sa tu udialo, súvisí s Ipľom — najprv ako s cestou, potom ako s hranicou.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The first firm record of Šahy is a document of 1237, when Martin of the Hunt-Poznan kindred founded a Premonstratensian provostry — a house of canons — on the bank of the Ipeľ; some Slovak reference works give 1244 as the town's own first mention, which is a good reminder that a first written mention is a fact about a document, not about when people arrived. Four years after 1237 the Mongol armies broke King Béla IV at Mohi and rode across the whole eastern half of the kingdom. What happened to the new monastery in that year is simply not written down, and nobody should pretend otherwise. What is certain is the aftermath: Béla IV concluded that a kingdom of wooden forts could not survive another invasion, and the stone castles that guard this stretch of the Ipeľ went up in the decades after 1241, not before.Prvá spoľahlivá správa o Šahách je listina z roku 1237, keď Martin z rodu Hunt-Poznanovcov založil na brehu Ipľa premonštrátske prepoštstvo — dom rehoľných kanonikov; niektoré slovenské príručky uvádzajú ako prvú zmienku o samotnom meste až rok 1244, čo je dobrá pripomienka, že prvá písomná zmienka je údaj o listine, nie o tom, odkedy tu ľudia žijú. Štyri roky po roku 1237 rozdrvili mongolské vojská kráľa Bela IV. pri Mohi a prehnali sa celou východnou polovicou kráľovstva. Čo sa v tom roku stalo s novým kláštorom, sa jednoducho nezapísalo, a nemá zmysel si to domýšľať. Isté je až to, čo nasledovalo: Belo IV. pochopil, že krajina drevených hradísk ďalší vpád neprežije, a kamenné hrady, ktoré strážia tento úsek Ipľa, vyrástli až v desaťročiach po roku 1241, nie predtým.
Through the fourteenth century the provostry became a place of authentication — in Slovak a hodnoverné miesto, an office where charters were drawn up, sealed and kept safe. In a kingdom that had no notaries, that is what a monastery could offer: if you sold a field, divided an inheritance or swore an oath anywhere in Hont, the record of it was written here. That single function is why a settlement of this size existed at all on a thinly held stretch of river, and it is why Šahy took on the character of a town in this century instead of staying a village at a monastery gate. The market days followed the paperwork, not the other way round.V priebehu 14. storočia sa prepoštstvo stalo hodnoverným miestom — úradom, kde sa spisovali, pečatili a uschovávali listiny. V kráľovstve bez notárov to bola služba, ktorú vedel poskytnúť práve kláštor: kto v Honte predal pole, delil dedičstvo alebo skladal prísahu, mal o tom zápis odtiaľto. Táto jediná funkcia vysvetľuje, prečo na riedko osídlenom úseku rieky vôbec vyrástlo sídlo takejto veľkosti a prečo Šahy práve v tomto storočí nadobudli mestský charakter namiesto toho, aby zostali dedinou pred bránou kláštora. Trhy prišli za listinami, nie naopak.
In July 1552 the Ottomans stormed Drégely, the small castle on the far bank of the Ipeľ about ten kilometres from here; its captain György Szondi died in the ruins and the whole Ipeľ valley lay open. For most of the next hundred and thirty years Šahy was Ottoman ground — the monastery was fortified and used as a garrison post, the church burned almost to the ground, and the town changed hands more than once during the long war of 1593–1606. After Nové Zámky fell in 1663 the Ottomans made it the capital of a new province, and Šahy became the seat of one of its districts, governed from there until 1685. That is the plain reason so little medieval building survives in the town: not neglect, but a frontier that ran through the middle of it.V júli 1552 Osmani dobyli Drégely, malý hrad na druhom brehu Ipľa asi desať kilometrov odtiaľto; jeho kapitán György Szondi padol v troskách a celé Poiplie zostalo otvorené. Väčšinu nasledujúcich stotridsiatich rokov boli Šahy osmanským územím — kláštor opevnili a využívali ako posádkový bod, kostol takmer do základov vyhorel a mesto počas dlhej vojny v rokoch 1593 – 1606 viackrát zmenilo pána. Keď v roku 1663 padli Nové Zámky, Osmani z nich urobili sídlo novej provincie a Šahy sa stali strediskom jedného z jej okresov, spravovaného odtiaľ až do roku 1685. To je celé vysvetlenie, prečo sa v meste zachovalo tak málo stredovekých stavieb: nie zanedbanie, ale hranica, ktorá viedla priamo cezeň.
Hont was kuruc country. Kuruc was the name for the insurgents who fought the Habsburg emperor in Hungary, and between 1682 and 1685 Imre Thököly held much of Upper Hungary — most of today's Slovakia — as a prince under Ottoman protection, with Hont in the middle of the fighting. His state collapsed when the Habsburgs retook Nové Zámky in 1685 and the Ottoman frontier finally rolled south. Twenty years later Ferenc Rákóczi II raised the same country again, and the war of 1703–1711 marched armies up and down the Ipeľ once more. For an ordinary family in Šahy the difference between one army and the next was mostly a question of who took the grain.Hont bol kuruckou krajinou. Kuruci boli povstalci, ktorí v Uhorsku bojovali proti habsburskému cisárovi, a v rokoch 1682 – 1685 ovládal Imrich Tököli veľkú časť Horného Uhorska — teda takmer celého dnešného Slovenska — ako knieža pod osmanskou ochranou, pričom Hont ležal priamo v pásme bojov. Jeho štát sa rozpadol, keď Habsburgovci v roku 1685 dobyli späť Nové Zámky a osmanská hranica sa konečne posunula na juh. O dvadsať rokov neskôr pozdvihol tú istú krajinu František II. Rákóczi a vojna v rokoch 1703 – 1711 hnala vojská po Ipli znova hore-dole. Pre obyčajnú šahanskú rodinu bol rozdiel medzi jedným a druhým vojskom najmä v tom, kto si odviezol obilie.
Once the wars ended the provostry was rebuilt in Baroque style — the church at the head of the square is that rebuilding, with medieval walls still inside it. Then in 1786 Emperor Joseph II dissolved the Premonstratensians throughout Hungary, along with every other order he judged useless to the state; their houses were emptied and their estates taken over. The order was restored in 1802, but by then the balance in Šahy had shifted for good, and in 1806 Hont county chose the town as its permanent seat. From a house of canons to a county courthouse: the centre of gravity moved a couple of hundred metres and stayed there for the next century.Po skončení vojen prepoštstvo barokovo prestavali — kostol na hornom konci námestia je práve táto prestavba, so stredovekým murivom vo vnútri. V roku 1786 potom cisár Jozef II. zrušil premonštrátov v celom Uhorsku spolu so všetkými rehoľami, ktoré považoval za pre štát neužitočné; kláštory vyprázdnili a majetky prevzal štát. Rehoľu obnovili v roku 1802, no v Šahách sa medzitým ťažisko posunulo natrvalo: v roku 1806 si mesto vybrala za svoje stále sídlo Hontianska stolica. Z domu kanonikov na stoličný dom — ťažisko mesta sa presunulo o dvesto metrov a zostalo tam na celé nasledujúce storočie.
The county built itself a hall to match its new status, raised between 1827 and 1841 and still one of the largest buildings in the town. Its cellar has a famous prisoner. In the spring of 1848, as revolution spread through the Habsburg empire, the Slovak poet Janko Kráľ and the teacher Ján Rotarides went from village to village in Hont telling peasants that serfdom was finished and the land was theirs to take — and the county had them arrested and locked up here. Kráľ was in his mid-twenties and already one of the wildest voices in Slovak poetry; a cell under a county hall is where the Slovak national movement and the Hungarian revolution ran straight into each other.Stolica si k novému postaveniu postavila aj dôstojný stoličný dom — stavali ho v rokoch 1827 až 1841 a dodnes patrí k najväčším budovám v meste. Jeho pivnica má slávneho väzňa. Na jar 1848, keď sa monarchiou šírila revolúcia, chodili slovenský básnik Janko Kráľ a učiteľ Ján Rotarides po hontianskych dedinách a hovorili sedliakom, že poddanstvo sa skončilo a zem patrí im — stolica ich dala zatknúť a zavrieť práve sem. Kráľ mal vtedy niečo cez dvadsať rokov a bol už jedným z najdivokejších hlasov slovenskej poézie; cela pod stoličným domom je miesto, kde sa slovenské národné hnutie a uhorská revolúcia zrazili priamo čelom.
The railway reached Šahy in 1886 and was extended in stages over the next quarter-century, tying the town to Budapest and to the towns down the Ipeľ. A county seat with a railway is a place with lawyers, printers, schools and shops: the Neumann printing house opened around the turn of the century. This was also the period of forced Magyarisation, when Hungarian was pushed as the language of schooling and public life across the kingdom. Šahy was already largely Hungarian-speaking, so the pressure showed less here than in the Slovak villages a few hours north — a difference that would matter enormously after 1918.Železnica prišla do Šiah v roku 1886 a v ďalšom štvrťstoročí ju postupne predlžovali; mesto tak dostalo spojenie na Budapešť aj na mestečká po Ipli. Stoličné sídlo so železnicou znamená advokátov, tlačiarov, školy a obchody: okolo prelomu storočí tu začala pracovať Neumannova tlačiareň. Bolo to zároveň obdobie tvrdej maďarizácie, keď sa maďarčina v celom kráľovstve presadzovala ako jazyk školy a verejného života. Šahy boli už vtedy prevažne maďarsky hovoriace, takže tu bol tlak menej citeľný než v slovenských dedinách pár hodín na sever — a práve tento rozdiel bude po roku 1918 rozhodovať o všetkom.
Czechoslovak legionaries occupied Šahy on 10 January 1919. On 29 May the Hungarian Red Army — the army of the short-lived Hungarian Soviet Republic — drove north and took the town back, holding it until it withdrew in July under Allied pressure. The Treaty of Trianon settled the matter on paper in 1920: the new border ran along the Ipeľ, which meant it ran along the bottom of the town. Šahy lost half its natural hinterland to another state, and lost its county seat as well — Hont county was cut in two by the border and then reorganised out of existence. From the capital of Hont to a district town on a dead-end frontier, in two years.Československí legionári obsadili Šahy 10. januára 1919. Dvadsiateho deviateho mája postupovala na sever Maďarská Červená armáda — vojsko krátko existujúcej Maďarskej republiky rád — a mesto dobyla späť; udržala ho až do júla, keď pod tlakom dohodových mocností ustúpila. Trianonská zmluva vec v roku 1920 dorovnala na papieri: nová hranica išla po Ipli, čiže po dolnom okraji mesta. Šahy prišli o polovicu svojho prirodzeného zázemia, ktoré zostalo v inom štáte, a prišli aj o stoličné sídlo — Hontiansku stolicu hranica rozťala na dvoje a onedlho ju zrušili. Z hlavného mesta Hontu sa za dva roky stalo okresné mesto na slepej hranici.
Šahy was the first town Czechoslovakia handed over to Hungary — in October 1938, three weeks before the First Vienna Award itself, as a gesture during the Komárno negotiations. It stayed under Hungarian rule until 1945. The Slovak National Uprising of August 1944 never reached Šahy — it was fought a hundred kilometres north, inside the Slovak State — and the war ended here in December 1944, when Soviet troops of the 2nd Ukrainian Front crossed the Ipeľ on the drive towards Budapest.Šahy boli prvým mestom, ktoré Československo odovzdalo Maďarsku — v októbri 1938, tri týždne pred samotnou viedenskou arbitrážou, ako gesto počas komárňanských rokovaní. Pod maďarskou správou zostali až do roku 1945. Slovenské národné povstanie z augusta 1944 sa do Šiah nikdy nedostalo — bojovalo sa sto kilometrov na sever, vnútri Slovenského štátu — a vojna sa tu skončila v decembri 1944, keď sovietske vojská 2. ukrajinského frontu prekročili Ipeľ pri postupe na Budapešť.
Šahy entered independent Slovakia in 1993. The change that mattered most came on 21 December 2007, when Slovakia and Hungary joined the Schengen area and the crossing at the edge of town simply stopped being a crossing. For the first time since 1920 you can walk over the Ipeľ without showing anything to anybody, which is why that entirely ordinary bridge is worth ten minutes of a visitor's time.Do samostatného Slovenska vstúpili Šahy v roku 1993. Najväčšia zmena prišla 21. decembra 2007, keď Slovensko a Maďarsko vstúpili do schengenského priestoru a priechod na okraji mesta jednoducho prestal byť priechodom. Prvý raz od roku 1920 sa dá prejsť cez Ipeľ bez toho, aby ste niekomu čokoľvek ukazovali — a práve preto stojí ten úplne obyčajný most za desať minút vášho času.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.