Hurbanovo is a flat, warm, ordinary-looking place in the middle of the Danubian Lowland that became one of the most carefully measured spots in Europe. A landowner built an observatory in his own park here in 1871 and a weather station beside it, and nobody has stopped recording since — which is why Slovakia's temperature records keep carrying this town's name.Hurbanovo je na prvý pohľad obyčajné mesto uprostred rovnej a teplej Podunajskej nížiny — a pritom jedno z najdôkladnejšie zmeraných miest v Európe. V roku 1871 si tu miestny zemepán postavil vo vlastnom parku hvezdáreň a vedľa nej meteorologickú stanicu; odvtedy sa tu meria bez prestávky, a práve preto sa slovenské teplotné rekordy spájajú s menom tohto mesta.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
The village first appears in writing in 1329, as Gyalla — later Ógyalla in Hungarian and Stará Ďala in Slovak. That is a fact about a document, not about when people arrived: the warm, flat land north of the Danube had been farmed for thousands of years before any clerk wrote the name down. The village belonged to Komárom county, whose fortress town on the Danube was the local centre of everything that mattered. There was no castle here and no hill to put one on — this was farming country, and it stayed that way for six hundred years.Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1329, a to pod menom Gyalla — neskôr maďarsky Ógyalla a po slovensky Stará Ďala. Je to však údaj o listine, nie o tom, kedy sem prišli ľudia: teplú rovinu severne od Dunaja obrábali roľníci dávno predtým, než niekto to meno prvý raz zapísal. Dedina patrila do Komárňanskej stolice a všetko podstatné sa vybavovalo v pevnostnom meste na Dunaji. Hrad tu nikdy nestál a ani nebolo kde ho postaviť — toto bol kraj polí a takým zostal ďalších šesťsto rokov.
After the Ottomans took Esztergom in 1543 the Danube here became a front line, and the emperor's great fortress at Komárno was the anchor that held it. Komárno never fell. But in 1663 the Ottomans took Nové Zámky, thirty kilometres the other way, and made it the capital of a new province — so this stretch of open lowland lay between two garrisons, raided from one side and taxed from the other. A village on flat ground with no walls had no way to defend itself; people hid, paid, or left. The Ottomans were pushed out of Nové Zámky in 1685, and refilling the emptied lowland took generations.Keď Turci v roku 1543 dobyli Ostrihom, Dunaj sa tu zmenil na frontovú líniu a oporou obrany sa stala cisárska pevnosť v Komárne. Komárno nepadlo ani raz. Lenže v roku 1663 Osmani obsadili Nové Zámky tridsať kilometrov na druhú stranu a spravili z nich sídlo novej provincie — a tento kus otvorenej roviny tak zostal medzi dvoma posádkami: z jednej strany výpady, z druhej dane. Dedina na rovine, bez hradieb, sa nemala ako brániť; ľudia sa skrývali, platili alebo odchádzali preč. Z Nových Zámkov vytlačili Turkov v roku 1685 a znovuosídlenie vyľudnenej nížiny trvalo ďalšie generácie.
In 1871 Mikuláš Konkoly-Thege, who owned the estate here, built an observatory in his own park — and not a gentleman's toy, but one of the first astrophysical observatories in Europe. The work done here was on the light of stars, on the Sun and on meteors, and it was published where other astronomers would actually read it. He set up a meteorological station beside it, and the weather has been recorded at Hurbanovo without a break ever since. On 18 May 1899 he handed the whole thing — buildings, instruments and grounds — over to the state, on one condition: that it stay in Hurbanovo. That single condition is the reason the town still has an observatory today.V roku 1871 si Mikuláš Konkoly-Thege, majiteľ tunajšieho panstva, postavil vo vlastnom parku hvezdáreň — a nie panskú hračku, ale jedno z prvých astrofyzikálnych observatórií v Európe. Skúmalo sa tu svetlo hviezd, Slnko aj meteory a výsledky vychádzali tam, kde ich astronómovia naozaj čítali. Vedľa hvezdárne zriadil meteorologickú stanicu a počasie sa v Hurbanove zaznamenáva odvtedy bez prerušenia. 18. mája 1899 celý majetok — budovy, prístroje aj pozemky — daroval štátu s jedinou podmienkou: že observatórium zostane v Hurbanove. Práve vďaka nej tu hvezdáreň stojí dodnes.
When Austria-Hungary broke apart the border moved, and Ógyalla became Stará Ďala in Czechoslovakia — a mostly Hungarian-speaking village in a new state. Much of the observatory's equipment was taken away to Budapest, and for a while it looked as though the science would go with it. It did not: from 1919 the site was run as a state astrophysical observatory under Prague, and Czech astronomers came to work here. The buildings, the park and above all the unbroken run of weather measurements survived the change of country.Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa posunula hranica a z Ógyally sa stala Stará Ďala v Československu — prevažne maďarsky hovoriaca dedina v novom štáte. Väčšinu prístrojov z hvezdárne odviezli do Budapešti a chvíľu to vyzeralo, že s nimi odíde aj veda. Neodišla: od roku 1919 tu fungovalo štátne astrofyzikálne observatórium pod Prahou a pracovať sem prišli českí astronómovia. Budovy, park a predovšetkým neprerušený rad meteorologických meraní zmenu štátu prežili.
This town did not live through the Slovak State at all. Under the Vienna Award of November 1938 the whole southern strip of Slovakia, Stará Ďala with it, was handed to Hungary, so from then until 1945 the town was Hungarian — which also means the Slovak National Uprising of 1944 never reached it. The Red Army reached this corner of the lowland at the end of March 1945 — Komárno fell on 30 March — and while the war stopped the telescopes for years, the weather readings never stopped at all.Toto mesto Slovenský štát vôbec nezažilo. Viedenská arbitráž z novembra 1938 pripojila celý južný pás Slovenska aj so Starou Ďalou k Maďarsku, takže až do roku 1945 bolo mesto maďarské — a Slovenské národné povstanie v roku 1944 sa sem preto vôbec nedostalo. Červená armáda prišla do tohto kúta nížiny na konci marca 1945 — Komárno padlo 30. marca — a kým ďalekohľady vojna umlčala na roky, meranie počasia nezastalo ani na jediný deň.
In 1948 the town was renamed Hurbanovo after Jozef Miloslav Hurban, a leader of the Slovak national movement who had nothing to do with the place. Astronomy came back slowly. Observing restarted in 1962, and in 1969 the state made Hurbanovo the seat of the Slovak Central Observatory, the body that coordinates observatories and public astronomy for the whole country. At the end of the same decade a large brewery went up on the edge of town.V roku 1948 dostalo mesto meno Hurbanovo — po Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, vodcovi slovenského národného hnutia, ktorý s obcou nemal nič spoločné. Astronómia sa vracala pomaly. Pozorovania sa obnovili v roku 1962 a v roku 1969 sa Hurbanovo stalo sídlom Slovenskej ústrednej hvezdárne, ktorá koordinuje hvezdárne a popularizáciu astronómie pre celú krajinu. Na konci toho istého desaťročia vyrástol na okraji mesta veľký pivovar.
In independent Slovakia both of the things Hurbanovo is known for grew. The brewery, which makes Zlatý Bažant, became the Slovak beer best known abroad and the town's largest employer, and belongs today to the Heineken group. The observatory kept its national role and opens its park and its domes to visitors. And the measuring goes on: on 20 July 2007 the Hurbanovo station recorded 40.3 °C, the highest temperature ever measured in Slovakia — a record that stood until the summer of 2026, when Kamenica nad Hronom reached 41.4 °C. Hurbanovo keeps turning up in the record books partly because it really is one of the hottest corners of the country, and partly because somebody has been standing here with a thermometer since the 1870s.V samostatnom Slovensku vyrástli obe veci, ktorými je Hurbanovo známe. Pivovar, kde sa varí Zlatý Bažant, sa stal najznámejším slovenským pivom v zahraničí aj najväčším zamestnávateľom v meste a dnes patrí skupine Heineken. Hvezdáreň si udržala celoštátnu úlohu a svoj park aj kupoly otvára návštevníkom. A meria sa ďalej: 20. júla 2007 namerala hurbanovská stanica 40,3 °C, najvyššiu teplotu v dejinách meraní na Slovensku — rekord vydržal do leta 2026, keď Kamenica nad Hronom dosiahla 41,4 °C. Hurbanovo sa v rekordoch objavuje jednak preto, že naozaj patrí k najteplejším kútom krajiny, a jednak preto, že tu niekto stojí s teplomerom už od sedemdesiatych rokov 19. storočia.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.