A Spiš Family and Its Two HousesSpišský rod a jeho dva domy
Markušovce lies just east of Spišská Nová Ves, in the part of Spiš where the Hornád valley opens out below the Slovak Paradise. It was the seat of the Máriássy family, one of the long-established noble houses of the region, whose medieval castle stood on the rock above the village. In the seventeenth century they came down off the rock and built themselves a manor on the flat.Markušovce ležia východne od Spišskej Novej Vsi, v tej časti Spiša, kde sa údolie Hornádu otvára pod Slovenským rajom. Boli sídlom rodu Máriássyovcov, jednej z dávno usadených šľachtických rodín kraja, ktorej stredoveký hrad stál na skale nad dedinou. V sedemnástom storočí zo skaly zišli a postavili si kaštieľ na rovine.
The manor went up in the sixteen-forties in the Renaissance manner of the Spiš towns — a squared block round a courtyard, with corner turrets and a decorated attic. A century and a bit later, in the taste of the seventeen-seventies, the family had it modernised in rococo: new windows, new plasterwork, new interiors, a garden laid out in terraces down the slope.Kaštieľ vyrástol v štyridsiatych rokoch sedemnásteho storočia v renesančnom duchu spišských miest — štvorcový blok okolo nádvoria, s nárožnými vežičkami a zdobenou atikou. O vyše storočie neskôr, vo vkuse sedemdesiatych rokov osemnásteho storočia, ho rodina dala zmodernizovať v rokoku: nové okná, nové štukatúry, nové interiéry a záhrada rozvrhnutá do terás po svahu.
At the same time, at the bottom of that garden, they raised the thing Markušovce is best known for: a small free-standing summer pavilion, a letohrádok, of a kind more usually found in the grounds of far grander residences. It has carried the name Dardanely for as long as anyone can trace — an exotic borrowing from the strait between Europe and Asia, in the fashion of an age that liked its garden buildings to sound faraway.V tom istom čase postavili na spodnom konci záhrady to, čím sú Markušovce najznámejšie: malý samostatne stojaci letohrádok, aké sa inak stavali skôr v areáloch oveľa honosnejších sídel. Meno Dardanely nesie tak dlho, ako sa dá vystopovať — exotická výpožička podľa úžiny medzi Európou a Áziou, celkom v móde doby, ktorá chcela, aby jej záhradné stavby zneli vzdialene.
