Kriváň, the National MountainKriváň, národný vrch

The Bent Peak Above LiptovZahnutý štít nad Liptovom

Kriváň stands out in front of the western end of the High Tatras, clear of the main chain — which is why everyone in the Liptov basin can name it on sight. Its summit leans to one side; krivý means crooked, and the mountain is simply the crooked one.Kriváň stojí vysunutý pred západným koncom Vysokých Tatier, mimo hlavného hrebeňa — a práve preto ho v Liptovskej kotline spozná na prvý pohľad každý. Jeho vrchol sa nakláňa nabok a meno nič nezakrýva — je to jednoducho ten krivý.

At 2,494 metres it is not the highest peak here — Gerlachovský štít is some 160 metres taller — but Gerlach hides inside the range and Kriváň does not. It is the shape on the horizon from most of Liptov and from the Low Tatra ridges opposite.S výškou 2 494 metrov tu nie je najvyšší — Gerlachovský štít je asi o 160 metrov vyšší — lenže Gerlach sa skrýva vnútri pohoria a Kriváň nie. Je to tá silueta na obzore z väčšiny Liptova aj z protiľahlých hrebeňov Nízkych Tatier.

Why This One Became the SymbolPrečo sa symbolom stal práve on

The choice was made in the 1840s, by the generation codifying a written Slovak language and looking for a landscape to hang a nation on. Ľudovít Štúr climbed Kriváň with a party of his followers in 1841, and the revival writers put the mountain into print.Vybrala ho generácia štyridsiatych rokov 19. storočia — tá, ktorá kodifikovala spisovnú slovenčinu a hľadala krajinu, ktorá by národu dala tvár. Ľudovít Štúr vystúpil na Kriváň so skupinou svojich stúpencov v roku 1841 a obrodenci ho dostali do tlače.

The ascent became a habit and then a ritual — a way of standing on the country's own ground and saying so out loud. An organised national ascent still fills the trail one weekend every summer, and on that day the queue on the summit rocks is part of the experience.Z výstupu sa stal zvyk a potom rituál — spôsob, ako sa postaviť na vlastnú zem a nahlas to povedať. Organizovaný národný výstup napĺňa chodník dodnes jeden víkend v lete a v ten deň patrí rad na vrcholových skalách k zážitku.

The proof of where the mountain sits in Slovak heads is in every pocket. When the country adopted the euro, Kriváň went onto the one-, two- and five-cent coins — Bratislava Castle got the middle three, and Kriváň got the small change everyone handles.Dôkaz o tom, kde vrch v slovenských hlavách stojí, nosí každý vo vrecku. Keď krajina prijala euro, Kriváň sa dostal na jedno-, dvoj- a päťcentové mince — Bratislavský hrad dostal strednú trojicu a Kriváň drobné, ktoré prejdú každému cez ruky.

The Climb: Tri studničky or Štrbské PlesoVýstup: Tri studničky alebo Štrbské Pleso

Two marked starts, both long. From Tri studničky, on the Cesta slobody between Podbanské and Štrbské Pleso, the trail climbs steadily through spruce onto the long south ridge; from Štrbské Pleso the Tatranská magistrála runs west past Jamské pleso, and a marked trail leaves it there to climb to Priehyba on the same ridge. Both trailheads sit on the southern side of the range; the peak's own Tatra attractions entry puts it on the map.Dva značkované nástupy a oba dlhé. Od Troch studničiek na Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským Plesom stúpa chodník rovnomerne smrečinou na dlhý južný hrebeň; zo Štrbského Plesa vedie Tatranská magistrála na západ popri Jamskom plese a odtiaľ odbáča značkovaný chodník hore na Priehybu na tom istom hrebeni. Oba nástupy ležia na južnej strane pohoria; presnú polohu vrchu ukazuje jeho záznam medzi tatranskými atrakciami.

Higher up, the walking stops being walking. The ridge steepens into granite steps and blocks, hands come into it, and the last stretch is a slow scramble on rock polished by a great many boots. There are no chains and no ladders — the difficulty is sustained steepness and glassy, loose stone, not any single hard move. The descent is the harder half: the same polished rock is far worse facing downhill, and in cloud the summit is where people commit to the wrong slope.Vyššie prestáva byť chôdza chôdzou. Hrebeň sa dvíha do žulových stupňov a blokov, na rad prídu aj ruky a posledný úsek je pomalé lezenie po skale vyleštenej množstvom topánok. Reťaze ani rebríky tu nie sú — ťažkosťou je vytrvalo strmé stúpanie a hladká, uvoľnená skala, nie jeden ťažký krok. Zostup je ťažšia polovica: tá istá vyleštená skala je smerom dolu oveľa horšia a v hmle je práve vrchol miestom, kde sa ľudia vydajú po nesprávnom svahu.

There is no hut on this ascent, which is unusual for a Tatra day out. Nobody sells you soup halfway, there is no roof if the weather turns, and there is no water above the forest. Carry your own, and treat the car park as the last reliable shelter.Na tomto výstupe nie je chata, čo je na tatranskú jednodňovku nezvyklé. Nikto vám v polovici nenaleje polievku, pri zmene počasia sa nie je kam skryť a nad lesom nie je voda. Vezmite si vlastnú a rátajte s tým, že parkovisko je posledný spoľahlivý úkryt.

What You See From the TopČo je z vrcholu vidieť

Standing out in front of the range is what buys the view: the whole High Tatra chain in profile, running east from your feet, peak behind peak — the skyline you cannot read properly from inside the mountains. Below to the north lie the Kôprová and Nefcerka valleys, among the emptiest ground in the national park.Práve tá vysunutá poloha vám kúpi výhľad: celý hlavný hrebeň Vysokých Tatier v profile, ako uteká na východ od vašich nôh, štít za štítom — panoráma, ktorú spomedzi hôr poriadne neprečítate. Na sever a dolu ležia Kôprová dolina a Nefcerka, jedny z najprázdnejších miest v národnom parku.

South, the land drops away into Liptov and the long wall of the Low Tatras closes the horizon, Ďumbier and Chopok on it. West, the Western Tatras roll on toward Baranec; far below, Liptovská Mara is a bright patch of water on a clear morning.Na juh sa terén prepadá do Liptova a obzor uzatvára dlhá stena Nízkych Tatier s Ďumbierom a Chopkom. Na západ pokračujú Západné Tatry k Barancu; hlboko dole je za jasného rána Liptovská Mara svetlou škvrnou vody.

Season, Difficulty and Getting DownSezóna, náročnosť a zostup

Kriváň is a summer mountain. Like the park's other high-mountain trails, the route above the forest closes every year from 1 November to 15 June, and outside that window an ascent means going with a licensed mountain guide. Check the park rules for the current closure before you plan a spring or autumn walk.Kriváň je letný vrch. Ako ostatné vysokohorské chodníky v parku sa aj trasa nad lesom každoročne zatvára od 1. novembra do 15. júna a mimo tohto obdobia sa naň dá vystúpiť len s licencovaným horským vodcom. Pred jarnou či jesennou túrou si aktuálnu uzáveru overte v pravidlách parku.

In season no guide and no technical skill are needed, but this is a full day — eight hours and more for most people, with a long way back to the road at the end of it. Start early. Tatra thunderstorms build in the afternoon, and the summit ridge is the worst place in the range to be caught by one.V sezóne netreba horského vodcu ani lezeckú techniku, no je to celodenná túra — pre väčšinu ľudí osem hodín aj viac a na konci ešte dlhý návrat k ceste. Vyrážajte skoro. Tatranské búrky sa varia poobede a vrcholový hrebeň je v celom pohorí to najhoršie miesto, kde vás môže zastihnúť.

Tired legs and wet rock are what catch people out at the end of the day, so keep something in reserve for the way down. Stay on the marked route the whole way — the ground either side of the upper ridge is steep and pathless. Mountain rescue is 18 300; 112 works everywhere.Na konci dňa doplácajú ľudia na unavené nohy a mokrú skalu, preto si nechajte silu na zostup. Držte sa značenej trasy až dolu — terén po oboch stranách horného hrebeňa je strmý a bez chodníka. Horská záchranná služba má číslo 18 300, tiesňová linka 112 funguje všade.