A Language Becomes a NationZ jazyka sa stáva národ
The modern Slovak story begins with grammar books. In 1787 the Catholic priest Anton Bernolák published the first standardization of literary Slovak, built on the western dialects around Trnava — it never fully caught on, but it proved the language could stand on its own. In February 1843 Ľudovít Štúr, with Hurban and Hodža, agreed to base a new common standard on the central Slovak dialects; his grammar appeared in 1846, and the Slovak written and spoken today descends from that codification.Moderný slovenský príbeh sa začína gramatikami. V roku 1787 vydal katolícky kňaz Anton Bernolák prvú kodifikáciu spisovnej slovenčiny, postavenú na západoslovenských nárečiach z okolia Trnavy — celkom sa neujala, no dokázala, že jazyk vie stáť na vlastných nohách. Vo februári 1843 sa Ľudovít Štúr s Hurbanom a Hodžom dohodli, že nový spoločný spisovný jazyk postavia na stredoslovenských nárečiach; jeho gramatika vyšla v roku 1846 a slovenčina, ktorou sa dnes píše i hovorí, pochádza práve z tejto kodifikácie.
Politics followed. In the revolutionary year 1848 Štúr, Hurban and Hodža founded the first Slovak National Council in Vienna on 15 September; four days later at Myjava it declared independence from the Hungarian government and led armed volunteer campaigns — the first modern Slovak political body. The Memorandum of the Slovak Nation, adopted at Turčiansky Svätý Martin on 6–7 June 1861, demanded recognition of the Slovaks as a nation, Slovak-language schools and administration; Matica slovenská, the national cultural institution, followed in Martin on 4 August 1863, financed partly by public collections. Amid intensifying Magyarization it was banned and its property confiscated in 1875, and it could not reopen until 1919. Poverty and national oppression drove around half a million Slovaks to America by the mid-1920s, above all to Pennsylvania — and their dollars and organizations, including the Pittsburgh Agreement of 1918, later helped found Czechoslovakia.Nasledovala politika. V revolučnom roku 1848 založili Štúr, Hurban a Hodža 15. septembra vo Viedni prvú Slovenskú národnú radu; o štyri dni neskôr na Myjave vyhlásila nezávislosť od uhorskej vlády a viedla ozbrojené dobrovoľnícke výpravy — prvý moderný slovenský politický orgán. Memorandum národa slovenského, prijaté v Turčianskom Svätom Martine 6. – 7. júna 1861, žiadalo uznanie Slovákov za národ, slovenské školy a úrady; Matica slovenská, národná kultúrna ustanovizeň, vznikla v Martine 4. augusta 1863, sčasti financovaná z verejných zbierok. Uprostred silnejúcej maďarizácie ju v roku 1875 zakázali a majetok jej zhabali; obnoviť sa mohla až v roku 1919. Bieda a národnostný útlak vyhnali do polovice 20. rokov 20. storočia približne pol milióna Slovákov do Ameriky, predovšetkým do Pensylvánie — a ich doláre a spolky, vrátane Pittsburskej dohody z roku 1918, neskôr pomohli založiť Česko-Slovensko.
When the Habsburg monarchy collapsed at the end of the First World War, the Czechoslovak state was proclaimed in Prague on 28 October 1918 — and independently, before the news from Prague had even arrived, 108 delegates in Turčiansky Svätý Martin adopted the Martin Declaration on 30 October, joining the Slovak nation to the new republic. Its Slovak co-founder, Milan Rastislav Štefánik — born in Košariská in 1880, astronomer at Meudon, French army general and war pilot, and the new state’s first Minister of War alongside Masaryk and Beneš — died on 4 May 1919 when his aircraft crashed at Ivanka pri Dunaji on approach to Bratislava; an accident is the accepted explanation, though legends persist. The monumental Bradlo mound, raised above Brezová pod Bradlom in 1928, is his resting place, and Bratislava’s airport bears his name.Keď sa habsburská monarchia na konci prvej svetovej vojny zrútila, bol 28. októbra 1918 v Prahe vyhlásený česko-slovenský štát — a nezávisle od toho, skôr než správa z Prahy vôbec dorazila, prijalo 108 delegátov v Turčianskom Svätom Martine 30. októbra Martinskú deklaráciu, ktorou sa slovenský národ prihlásil k novej republike. Jej slovenský spoluzakladateľ Milan Rastislav Štefánik — rodák z Košarísk (1880), astronóm v Meudone, generál francúzskej armády a vojnový letec, popri Masarykovi a Benešovi prvý minister vojny nového štátu — zahynul 4. mája 1919, keď sa jeho lietadlo zrútilo pri Ivanke pri Dunaji na prílete do Bratislavy; za príčinu sa považuje nehoda, hoci legendy pretrvávajú. Monumentálna mohyla na Bradle, vztýčená nad Brezovou pod Bradlom v roku 1928, je miestom jeho odpočinku a bratislavské letisko nesie jeho meno.
The living culture the revival fought for →Živá kultúra, za ktorú obrodenie bojovalo →