The line of the counts died out early in the sixteenth century and the estate fell to the crown, which pledged it from one creditor to the next: Ivan Krušič took it in pledge in 1575 and began repairs, the Illésházy family held it from 1580 to 1615, and in 1609 Stephen Illésházy and his wife Katarína Pálffy rebuilt the old water castle as a four-winged Renaissance chateau. The town, meanwhile, was buying itself. It won town rights in 1615, walled itself in 1643, and on 14 June 1647 Emperor Ferdinand III granted it the charter of a free royal town — from then on it answered to the king alone and to no landlord, elected its own council, judged its own people and, above all, sold its own wine. That charter is why the long main square is lined with deep, solid burgher houses and not with a landlord's village.Rod grófov zo Svätého Jura a Pezinka začiatkom 16. storočia vymrel a panstvo pripadlo kráľovskej komore, ktorá ho dávala do zálohu jednému veriteľovi za druhým: v roku 1575 si ho vzal do zálohu Ivan Krušič a začal opravovať hrad, v rokoch 1580 – 1615 ho držali Ilešháziovci a v roku 1609 dali Štefan Ilešházi s manželkou Katarínou Pálfiovou starý vodný hrad prestavať na štvorkrídlový renesančný zámok. Mesto sa medzitým vykupovalo. V roku 1615 získalo mestské práva, v roku 1643 sa obohnalo hradbami a 14. júna 1647 mu cisár Ferdinand III. udelil výsady slobodného kráľovského mesta — odvtedy sa zodpovedalo priamo kráľovi a nijakému zemepánovi, volilo si vlastnú radu, súdilo si vlastných ľudí a hlavne samo predávalo svoje víno. Práve preto lemujú dlhé hlavné námestie hlboké, solídne meštianske domy a nie panská dedina.
