The Rock, the Kingdom and the FireSkala, kráľovstvo a požiar
The hill was worth holding long before anyone wrote about it. A Celtic oppidum stood here in the last centuries BC; the Boii struck silver coins on this rock, the biatec issues whose design was later borrowed for Slovakia’s own coinage. Roman-period material has come out of the same ground, and on the summit archaeologists excavated the foundations of a stone church of the Great Moravian period. Some of that excavated fabric is presented in an underground exhibition beneath the courtyard — what is on show at any given time depends on the museum’s current programme, so check before you count on it. The name itself first appears as Brezalauspurc in a chronicle entry for 907, written in connection with the battle fought near here.Ten kopec sa oplatilo držať dávno predtým, než o ňom ktokoľvek písal. V posledných storočiach pred naším letopočtom tu stálo keltské oppidum; Bójovia na tejto skale razili strieborné mince — razby typu biatec, ktorých motív si neskôr požičala aj slovenská mena. Z tej istej pôdy pochádzajú aj nálezy z rímskeho obdobia a na temene kopca archeológovia odkryli základy kamenného kostola z čias Veľkej Moravy. Časť odkrytého muriva je sprístupnená v podzemnej expozícii pod nádvorím — čo je práve vystavené, závisí od aktuálneho programu múzea, takže si to radšej overte. Samotné meno sa po prvý raz objavuje ako Brezalauspurc v kronikárskom zápise k roku 907, v súvislosti s bitkou zvedenou neďaleko odtiaľto.
A stone castle stood here from the eleventh century, part of the young Kingdom of Hungary’s western defences. In the early fifteenth century Sigismund of Luxembourg rebuilt it as a great Gothic fortress — a frontier stronghold facing the Hussite wars, and the shape from which everything later grew. Its south-western tower, the Crown Tower, is the oldest part still standing, and it earned its name honestly: from the middle of the sixteenth century until the late eighteenth, the Hungarian crown jewels were kept in it, while Pressburg — today’s Bratislava — served as the coronation city of the Kingdom of Hungary. The coronations themselves took place down in the town, in St Martin’s Cathedral, not up here; the castle held the regalia, the cathedral crowned the kings.Kamenný hrad tu stál už od jedenásteho storočia ako súčasť západnej obrany mladého Uhorského kráľovstva. Na začiatku pätnásteho storočia ho Žigmund Luxemburský prestaval na veľkú gotickú pevnosť — pohraničnú baštu proti husitským vojnám a pôdorys, z ktorého vyrástlo všetko neskoršie. Jej juhozápadná veža, Korunná veža, je najstaršou dochovanou časťou hradu a k svojmu menu prišla poctivo: od polovice šestnásteho až do konca osemnásteho storočia sa v nej uchovávali uhorské korunovačné klenoty, kým Prešporok — dnešná Bratislava — slúžil ako korunovačné mesto Uhorského kráľovstva. Samotné korunovácie sa však konali dole v meste, v Dóme svätého Martina, nie tu hore; hrad strážil klenoty, katedrála korunovala kráľov.
Renaissance remodelling squared the fortress off; the Baroque finished the job. Under Maria Theresa the castle became a proper court residence, and her son-in-law Albert of Saxe-Teschen lived here as governor. The drawings and prints he assembled during those years became the founding core of the Albertina in Vienna — one of the great graphic-art collections in Europe began its life on this hill. Then, in 1811, fire gutted the whole complex, and it stood a blackened shell for well over a century. Reconstruction began in the 1950s and the restored castle reopened during the 1960s. What you walk through today is therefore, in large part, a twentieth-century reconstruction of the eighteenth-century form — and that is part of the story rather than a flaw in it.Renesančná prestavba pevnosť zarovnala do pravidelného tvaru, barok dielo dokončil. Za Márie Terézie sa hrad stal skutočným dvorským sídlom a býval tu ako miestodržiteľ jej zať Albert Sasko-Tešínsky. Kresby a grafiky, ktoré počas tých rokov nazhromaždil, sa stali zakladajúcim jadrom viedenskej Albertiny — jedna z najväčších grafických zbierok Európy sa začala práve na tomto kopci. Potom, v roku 1811, celý komplex vyhorel a viac než storočie stál ako začadená ruina. Obnova sa začala v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a obnovený hrad sa verejnosti otvoril v priebehu šesťdesiatych rokov. To, čím dnes prechádzate, je teda z veľkej časti rekonštrukcia osemnásteho storočia postavená v dvadsiatom — a to patrí k príbehu, nie je to jeho chyba.
