13th–14th century A town that answered only to the kingMesto, ktoré patrilo len kráľovi

The metal in the rock belonged to the crown, so a mining town could not belong to a nobleman. Banská Štiavnica elected its own council, judged its own disputes and wrote down its own mining law — where a claim could be pegged, who owned a vein once it was found, what a mine owner owed the men who dug it. In return the king took a fixed share of everything raised, called the urbura. That bargain is the reason a small town on a steep hill could grow rich, arm itself and argue with barons. The first town of all stood higher up, on the hill the Germans called Glanzenberg, where the archaeological site is still marked as the “old town”.Kov v hornine patril korune, a tak banské mesto nemohlo patriť zemepánovi. Banská Štiavnica si volila vlastnú radu, súdila si vlastné spory a zapísala si vlastné banské právo — kde sa smie zamerať banské pole, komu patrí žila, keď sa nájde, čo dlží ťažiar chlapom, ktorí ju rúbu. Kráľ si za to bral pevný podiel z vyťaženého, ktorý sa volal urbura. Práve táto dohoda je dôvod, prečo malé mesto na strmom kopci mohlo zbohatnúť, vyzbrojiť sa a hádať sa s barónmi. Úplne prvé mesto stálo vyššie, na kopci, ktorý Nemci volali Glanzenberg — archeologická lokalita sa tam dodnes označuje ako Staré mesto.