Banská ŠtiavnicaBanská Štiavnica

Where it standsKde leží

Banská Štiavnica lies in the Štiavnica Hills south-west of Zvolen, inside the caldera of a volcano that stopped erupting long before anyone lived here. There is no flat ground: streets climb, houses stand on terraces cut into the slope, and the two castles look at each other across the rooftops from opposite sides of the bowl.Banská Štiavnica leží v Štiavnických vrchoch juhozápadne od Zvolena, vnútri kaldery sopky, ktorá vyhasla dávno predtým, než tu ktokoľvek žil. Rovná plocha tu nie je nijaká: ulice stúpajú, domy stoja na terasách vysekaných do svahu a oba hrady na seba hľadia ponad strechy z opačných strán misy.

It is a small town today, considerably smaller than it was two hundred years ago, and reaching it means turning off the Hron valley and climbing for a quarter of an hour. That climb is part of the point.Dnes je to malé mesto, výrazne menšie, než bolo pred dvesto rokmi, a cesta doň znamená odbočiť z údolia Hrona a štvrťhodinu stúpať. To stúpanie k veci patrí.

The storyHistória

Silver and gold were mined here from the early Middle Ages, and by the fifteenth and sixteenth centuries Štiavnica was one of the richest towns in the Kingdom of Hungary. The wealth paid for the Renaissance burgher houses, the churches and, in the end, for the engineering that kept the mines working: as the shafts went below the water table, the town's engineers built a system of hillside reservoirs — the tajchy — linked by tens of kilometres of channels, to drive pumps and hoists.Striebro a zlato sa tu ťažili od včasného stredoveku a v pätnástom a šestnástom storočí patrila Štiavnica k najbohatším mestám Uhorského kráľovstva. Bohatstvo zaplatilo renesančné meštianske domy, kostoly a napokon aj techniku, ktorá udržala bane v chode: keď šachty klesli pod hladinu spodnej vody, tunajší inžinieri vybudovali sústavu vodných nádrží vo svahoch — tajchov — spojených desiatkami kilometrov jarkov, aby poháňali čerpadlá a ťažné stroje.

That engineering turned the town into a school. In 1762 Maria Theresa founded a mining academy here, the first school of its kind anywhere, and for more than a century students came from across the continent to learn mining, metallurgy and forestry inside a working mining district. The academy moved away after 1918, but its buildings, the botanical garden it planted and the town's whole idea of itself come from it.Práve táto technika urobila z mesta školu. Mária Terézia tu v roku 1762 založila banícku akadémiu, prvú školu svojho druhu na svete, a vyše storočia sem prichádzali študenti z celého kontinentu učiť sa baníctvu, hutníctvu a lesníctvu priamo v činnom banskom revíri. Po roku 1918 sa akadémia presťahovala, no jej budovy, botanická záhrada, ktorú vysadila, aj celá predstava mesta o sebe samom pochádzajú z nej.

Then the ore gave out. Mining wound down through the nineteenth and twentieth centuries and finally stopped; the population fell, houses emptied, and by the 1970s the place was in real decline. The UNESCO inscription in 1993 — of the town together with its mining landscape — coincided with a slow return of people, money and repair work that is still going on.Potom sa ruda minula. Ťažba upadala počas devätnásteho a dvadsiateho storočia, až celkom skončila; počet obyvateľov klesal, domy sa vyprázdňovali a v sedemdesiatych rokoch bolo mesto vo vážnom úpadku. Zápis do zoznamu UNESCO v roku 1993 — mesta spolu s jeho banskou krajinou — sa zhodol s pomalým návratom ľudí, peňazí a obnovy, ktorá pokračuje dodnes.

What to seeČo vidieť

Trinity Square is the centre of it: tilted, irregular, ringed by the houses of mine owners and closed by a plague column, with lanes dropping away in every direction. An aimless hour on those lanes shows more than any single monument — walled gardens, mine-owners' courtyards, and the Klopačka, the little tower whose wooden clapper once woke the miners for their shift.Stredom je Námestie svätej Trojice: šikmé, nepravidelné, obstavané domami ťažiarov a uzavreté morovým stĺpom, s uličkami padajúcimi z neho na všetky strany. Bezcieľna hodina v týchto uličkách ukáže viac než ktorákoľvek jednotlivá pamiatka — múrom obohnané záhrady, ťažiarske dvory a Klopačka, vežička, ktorej drevené klepadlo kedysi budilo baníkov do šichty.

Above the town the tajchy have a second life as swimming lakes — Klinger, Počúvadlo and Veľká Richňava among them — ringed by forest and linked by marked paths that follow the old water channels. Sitno, the highest hill of the range and the one that carries the most legends, rises straight above Počúvadlo and is a short, steep climb.Nad mestom majú tajchy druhý život ako kúpacie jazerá — Klinger, Počúvadlo či Veľká Richňava — obkolesené lesom a pospájané značenými chodníkmi, ktoré sledujú staré vodné jarky. Priamo nad Počúvadlom sa dvíha Sitno, najvyšší vrch pohoria a ten, na ktorom visí najviac povestí — krátky, no strmý výstup.

In September the town fills for the Salamander, a costumed procession that winds through the streets after dark and takes its name from the shape the line of lamps makes on the slope. A few kilometres away at Svätý Anton stands a furnished manor house with a hunting museum and a park, which makes the obvious half-day pairing.V septembri sa mesto zaplní na Salamandrové dni — kostýmovaný sprievod, ktorý sa po zotmení vinie ulicami a meno má podľa tvaru, aký rad lámp vykreslí na svahu. Pár kilometrov odtiaľto stojí vo Svätom Antone zariadený kaštieľ s poľovníckym múzeom a parkom — samozrejmá poldenná dvojica.

Work and industryPráca a priemysel

Mining is over and the town has not replaced it with anything of the same size. It lives on heritage instead: tourism, the museums, restoration work on the historic buildings, schools and public administration, and a steady trickle of people from Bratislava buying and repairing houses here.Baníctvo skončilo a mesto ho ničím podobne veľkým nenahradilo. Žije namiesto toho z dedičstva: z cestovného ruchu, múzeí, obnovy historických budov, zo škôl a verejnej správy — a zo stáleho prílevu ľudí z Bratislavy, ktorí si tu kupujú a opravujú domy.

That has changed the rhythm of the place twice over: it is busy in summer and quiet in winter, and the year now turns on festivals and visitors rather than on shifts.Rytmus mesta sa tým zmenil dvojnásobne: v lete je rušné, v zime tiché, a rok sa v ňom dnes točí okolo festivalov a návštevníkov, nie okolo šichiet.

Getting thereAko sa tam dostať

A single-track branch line climbs to Banská Štiavnica from Hronská Dúbrava on the Hron valley railway, which is the slow and much the nicest way in. Buses run from Žiar nad Hronom, Zvolen and Bratislava, and by car the approach is from the Hron valley off the R1.Do Banskej Štiavnice stúpa jednokoľajná odbočka z Hronskej Dúbravy na pohronskej trati — pomalý a zďaleka najkrajší príchod. Autobusy premávajú zo Žiaru nad Hronom, zo Zvolena a z Bratislavy a autom sa prichádza z údolia Hrona z rýchlostnej cesty R1.