Nováky is the clearest example in Slovakia of what industry can do to a village within one lifetime. It is named in the same charter of 1113 as Prievidza and Bojnice, and for the eight hundred years after it Nováky stayed a farming village beside the river Nitra. Then, in about fifteen years in the middle of the twentieth century, a chemical works went up here, the communist state added a forced-labour camp and a power station, and a village of farmers became a town of chemists and miners. All of it rested on the lignite in the neighbouring valleys — and the lignite ran out in 2023.Nováky sú najzreteľnejším slovenským príkladom toho, čo dokáže priemysel urobiť s dedinou za jeden ľudský život. Spomína ich tá istá listina z roku 1113 ako Prievidzu a Bojnice a osemsto rokov po nej ostali roľníckou dedinou pri rieke Nitre. Potom, za nejakých pätnásť rokov v polovici 20. storočia, tu vznikol chemický závod, komunistický štát k tomu pridal tábor nútenej práce a elektráreň — a z dediny sedliakov bolo mesto chemikov a baníkov. Všetko to stálo na hnedom uhlí zo susedných dolín. To sa v roku 2023 minulo.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
Nováky first appears in writing in 1113, in the property charter of the Benedictine abbey on Zobor hill above Nitra, in the same list as Bojnice and Prievidza. The village sat on good flat land beside the river Nitra, which is why it was worth listing: this was ploughland, not defensible ground, and no castle was ever built here. For the next eight hundred years that is essentially the whole story — fields, a mill, a church, and lords who lived somewhere else. Keep that in mind when you look at the chimneys: everything industrial in Nováky is younger than your great-grandparents.Prvá písomná zmienka o Novákoch je z roku 1113, z majetkovej listiny benediktínskeho opátstva na Zobore nad Nitrou — v tom istom zozname ako Bojnice a Prievidza. Dedina ležala na dobrej rovine pri rieke Nitre, a práve preto stálo za to zapísať ju: bola to orná pôda, nie obranné miesto, a nikdy tu nestál hrad. Nasledujúcich osemsto rokov je vlastne celý príbeh — polia, mlyn, kostol a páni, ktorí bývali inde. Pripomeňte si to, keď sa pozriete na komíny: všetko priemyselné v Novákoch je mladšie ako vaši prastarí rodičia.
The oldest building standing in Nováky today is the Roman Catholic church of St Nicholas, dated 1677. It went up in one of the hardest centuries this country has had — Ottoman raiding parties reached the upper Nitra, and the anti-Habsburg kuruc insurgents had burned Prievidza four years earlier — and it tells you how villages recover: they put the church up first. Nováky has no famous siege to report from those years, and a place with nothing to report is the normal case rather than the exception. Most Slovak villages went through the seventeenth century as Nováky did: paying, hiding and building again.Najstaršou stojacou stavbou v Novákoch je rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša z roku 1677. Postavili ho v jednom z najťažších storočí, aké táto krajina zažila — osmanské nájazdy sa dostali až na hornú Nitru a protihabsburskí kuruci vypálili štyri roky predtým Prievidzu — a hovorí to čosi o tom, ako sa dediny obnovujú: kostol postavia prvý. Z tých rokov nemajú Nováky nijaké slávne obliehanie, o ktorom by sa dalo rozprávať, a miesto bez veľkých udalostí je normálny prípad, nie výnimka. Väčšina slovenských dedín prežila 17. storočie tak ako Nováky: platili, skrývali sa a stavali znova.
Under Austria-Hungary the upper Nitra began to change, but not here. Industrial coal mining started at Handlová in 1909, some fifteen kilometres up the valley, and the railway reached it in 1913; Nováky, on the line between Prievidza and the lowland, simply watched the coal go past. It stayed what it had always been, a village of farmers on good soil, while the money and the people gathered around the pit. What eventually made Nováky an industrial town was not its own coal but its position: flat ground, a river for water, a railway, and a coalfield next door.V Rakúsko-Uhorsku sa horná Nitra začala meniť, ale nie tu. V roku 1909 sa v Handlovej, pätnásť kilometrov vyššie, rozbehla priemyselná ťažba uhlia a v roku 1913 tam prišla železnica; Nováky, ležiace na trati medzi Prievidzou a nížinou, uhlie iba videli prechádzať. Ostali tým, čím vždy boli — dedinou roľníkov na dobrej pôde — kým sa peniaze a ľudia zbierali okolo bane. To, čo z Novák nakoniec urobilo priemyselné mesto, nebolo ich vlastné uhlie, ale poloha: rovina, rieka s vodou, železnica a uhoľný revír hneď vedľa.
In Czechoslovakia the basin's coal became a matter of state, and the state invested in moving it — the tunnel line east out of Handlová opened in 1931. The decision that made modern Nováky, though, was a military one: shortly before the Second World War the army began building installations across the river Nitra at neighbouring Zemianske Kostoľany. A remote inland valley with coal, water, a railway and mountains all round it is exactly the sort of place a small country puts things it does not want bombed or captured. Everything that happened here between 1940 and 1945 follows from that choice.V Československu sa uhlie kotliny stalo štátnou vecou a štát investoval do toho, aby sa dalo odviezť — v roku 1931 otvorili tunelovú trať z Handlovej na východ. Rozhodnutie, ktoré urobilo moderné Nováky, však bolo vojenské: krátko pred druhou svetovou vojnou začala armáda stavať za riekou Nitrou v susedných Zemianskych Kostoľanoch vojenské objekty. Odľahlá vnútrozemská dolina s uhlím, vodou, železnicou a horami dookola je presne to miesto, kam malá krajina ukladá veci, o ktoré nechce prísť. Všetko, čo sa tu dialo medzi rokmi 1940 a 1945, vyplýva z tejto voľby.
The chemical works, begun during the war on the idea of turning local lignite into calcium carbide, grew into one of the largest chemical plants in Slovakia and went on to make chlorine and PVC. The power station at Nováky went into operation in 1953 and was extended through the 1960s to burn the lignite of Handlová, Nováky and Cígeľ, and blocks of flats were built for the people both plants needed. Nováky turned from a village into an industrial town in a single generation.Chemický závod, začatý ešte počas vojny na myšlienke premieňať miestne hnedé uhlie na karbid, vyrástol na jeden z najväčších chemických podnikov na Slovensku a neskôr vyrábal aj chlór a PVC. Elektráreň Nováky spustili v roku 1953 a v 60. rokoch ju rozšírili, aby pálila uhlie z Handlovej, Novák a Cígľa; pre ľudí oboch závodov vyrástli bytovky. Nováky sa z dediny stali priemyselným mestom za jedinú generáciu.
After November 1989 the works and the mines had to sell on a market instead of filling a quota. The state enterprise Novácke chemické závody was privatised, later went through insolvency, and production has continued under new ownership as Fortischem, still by far the largest employer in the town. The mines kept going because the state kept paying for electricity made from domestic lignite — a subsidy defended for thirty years on the grounds that it kept thousands of people in work. That argument was the politics of the whole upper Nitra until it was finally lost.Po novembri 1989 museli závod aj bane predávať na trhu, nie plniť plán. Štátny podnik Novácke chemické závody sprivatizovali, neskôr prešiel konkurzom a výroba pokračuje pod novým vlastníkom ako Fortischem — stále zďaleka najväčší zamestnávateľ v meste. Bane fungovali ďalej, lebo štát naďalej platil elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia; túto podporu tridsať rokov obhajovalo to, že drží v práci tisíce ľudí. Práve tento spor bol politikou celej hornej Nitry, až kým sa neskončil.
Slovakia became independent in 1993 and the Nováky complex ran on much as before, with the same two problems: an ageing chemical works and a coal industry that existed only because somebody paid for it. Mining stays dangerous to the very end — four miners were killed in a collapse at the Nováky mine in 2006. At the end of 2023 the support for electricity from domestic lignite stopped, the power station stopped burning it, and on 20 December 2023 the last coal in Slovakia was brought up at the Nováky mine. What is left is the chemical works, the settling ponds and conveyor lines across the valley floor, and a transformation programme trying to put other work in place of the mines.Slovensko sa v roku 1993 osamostatnilo a novácky komplex bežal ďalej s tými istými dvoma problémami: starnúcim chemickým závodom a baníctvom, ktoré existovalo len preto, že ho niekto platil. Baňa je nebezpečná až do konca — pri závale v Bani Nováky zahynuli v roku 2006 štyria baníci. Koncom roka 2023 sa podpora elektriny z domáceho hnedého uhlia skončila, elektráreň ho prestala páliť a 20. decembra 2023 vyfárali z Bane Nováky posledné uhlie na Slovensku. Ostal chemický závod, odkaliská a pásové dopravníky na dne doliny — a transformačný program, ktorý sa snaží nájsť prácu namiesto baní.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.