Forty years of communismŠtyridsať rokov komunizmu
Spišská BeláSpišská Belá
After the war the German population was expelled under the Beneš decrees, and a town that had counted itself half German for seven hundred years stopped being so within a couple of years. Farms were collectivised, the sawmills and workshops nationalised, and most working people commuted to the new industry at Kežmarok and Poprad. On 1 January 1972 Strážky, until then a separate village, was joined to Spišská Belá. Its manor house, church, bell tower and park of old trees came into state hands after the death of the last of the family who had lived there, and the collection went to the Slovak National Gallery.Po vojne bolo nemecké obyvateľstvo vysídlené na základe Benešových dekrétov a mesto, ktoré sa sedemsto rokov počítalo spolovice za nemecké, ním za pár rokov prestalo byť. Polia združstevnili, píly a dielne znárodnili a väčšina ľudí dochádzala za novým priemyslom do Kežmarku a do Popradu. 1. januára 1972 pripojili k Spišskej Belej Strážky, dovtedy samostatnú dedinu. Ich kaštieľ, kostol, zvonica a park starých stromov prešli po smrti poslednej z rodiny, ktorá tu žila, do rúk štátu a zbierka pripadla Slovenskej národnej galérii.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.