A village north of Svidník with a Greek Catholic wooden church of 1742 raised without a single metal nail, its bell tower standing free inside the churchyard wall — and, between the wars, an Orthodox monastery whose printing press sent books far beyond these hills.Obec severne od Svidníka s gréckokatolíckym dreveným chrámom z roku 1742, postaveným bez jediného kovového klinca, so zvonicou stojacou osve v ohradenom areáli — a s medzivojnovým pravoslávnym kláštorom, ktorého tlačiareň posielala knihy ďaleko za tieto kopce.
Where it standsKde leží
Ladomirová stands on the Ladomirka a few kilometres north of Svidník, directly on the road that climbs to the Dukla Pass and the Polish border. Unlike most of the wooden churches of this district it is not up a side valley: the church is beside the main road, behind its wall.Ladomirová leží na Ladomirke niekoľko kilometrov severne od Svidníka, priamo pri ceste, ktorá stúpa k Duklianskemu priesmyku a poľskej hranici. Na rozdiel od väčšiny drevených chrámov okresu nie je schovaná v bočnej doline: chrám stojí pri hlavnej ceste za svojím múrom.
The wooden church at Ladomirová with its free-standing timber bell towerDrevený chrám v Ladomirovej so samostatne stojacou drevenou zvonicou
Why it is herePrečo práve tu
The village belongs to the Rusyn settlement along the northern edge of Šariš, and its life ran the way the others did — herding, timber, a few fields, a parish of the eastern rite. The church of St Michael the Archangel was built in 1742 of logs jointed and pegged without metal nails, and it was inscribed on the World Heritage List in 2008.Obec patrí k rusínskemu osídleniu severného okraja Šariša a žila rovnako ako ostatné — pastierstvom, drevom, zopár poľami a farnosťou východného obradu. Chrám svätého Michala archanjela postavili v roku 1742 zo zrubu viazaného a kolíkovaného bez kovových klincov a v roku 2008 ho zapísali do svetového dedičstva.
In the 1920s the village acquired a second history. A brotherhood of Russian Orthodox monks, refugees from the revolution, settled here and founded a monastery dedicated to St Job of Pochaev with a printing house attached to it. For two decades it turned out liturgical books and religious periodicals that went to Orthodox communities well beyond Slovakia.V dvadsiatych rokoch 20. storočia pribudol obci druhý príbeh. Usadilo sa tu bratstvo ruských pravoslávnych mníchov, utečencov pred revolúciou, a založilo kláštor zasvätený svätému Jobovi Počajevskému s vlastnou tlačiarňou. Dve desaťročia v nej tlačili bohoslužobné knihy a náboženské periodiká, ktoré putovali do pravoslávnych obcí ďaleko za hranice Slovenska.
The brotherhood left in 1944 ahead of the front and eventually re-founded itself in the United States. Then the front arrived: Ladomirová sits on the axis of the Carpathian-Dukla operation, and the village was badly damaged in the fighting that autumn. The church survived and was repaired.Bratstvo odišlo v roku 1944 pred frontom a napokon sa obnovilo v Spojených štátoch. Potom prišiel front: Ladomirová leží na osi karpatsko-duklianskej operácie a obec v bojoch tej jesene ťažko poškodili. Chrám prežil a opravili ho.
What you actually seeČo naozaj uvidíte
The church follows the standard eastern plan — three parts in a line, three towers, everything under shingle — but its bell tower is separate, a timber post-frame structure standing on its own inside the enclosure, and unusual enough to be the thing most people photograph. The wall, the gate and the graveyard are part of the monument.Chrám má bežnú východnú schému — tri časti v jednej osi, tri veže, všetko pod šindľom — ale zvonica stojí osve: drevená stĺpová konštrukcia v ohradenom areáli, natoľko nezvyčajná, že práve ju si ľudia fotografujú najčastejšie. Múr, brána aj cintorín sú súčasťou pamiatky.
Inside, the iconostasis runs the full width of the church and closes the sanctuary off completely; the painted work on it and on the walls is eighteenth-century in origin and has been restored more than once. The spaces are low, dark and smell of old timber, and the difference from a stone church of the same date is total.Vnútri prebieha ikonostas cez celú šírku chrámu a svätyňu uzatvára úplne; maľby na ňom aj na stenách pochádzajú z 18. storočia a viackrát ich reštaurovali. Priestory sú nízke, tmavé a cítiť v nich staré drevo — od kamenného kostola z tých istých rokov je to úplne iný svet.
Svidník is a few kilometres down the road to the south, with its museum of Rusyn and Ukrainian culture and its open-air village; the Valley of Death at Kapišová and the memorial at the Dukla Pass are north. Bodružal is a short drive west. Ladomirová is the natural first stop of that circuit.Svidník je pár kilometrov po ceste na juh — s múzeom rusínskej a ukrajinskej kultúry a so skanzenom; Údolie smrti pri Kapišovej a pamätník na Dukle sú na sever. Bodružal je kúsok autom na západ. Ladomirová je prirodzenou prvou zastávkou tohto okruhu.
Living village, not a museumŽivá obec, nie skanzen
Ladomirová is a working village on a through road, not an open-air museum, and the church is its parish church. It is locked outside services and opened by a keyholder or a guide, in season and normally by arrangement; there is a charge, and photography inside is usually restricted.Ladomirová je fungujúca obec pri prejazdnej ceste, nie skanzen, a chrám je jej farským kostolom. Mimo bohoslužieb býva zamknutý a otvára ho kľúčnik alebo sprievodca, v sezóne a spravidla po dohovore; platí sa vstupné a fotografovanie vnútri býva obmedzené.
Standing on the main road makes it the easiest of this region's three UNESCO wooden churches to reach, and it takes the most visitors. The graveyard is in use, and the churchyard is small enough that one coach party fills it.Poloha pri hlavnej ceste robí z tunajšieho chrámu najdostupnejší z troch drevených chrámov UNESCO v tomto kraji a prichádza sem najviac ľudí. Cintorín sa používa a areál je taký malý, že ho jeden zájazd naplní.
Getting thereAko sa tam dostať
There is no railway. The road from Prešov through Svidník to the Polish border runs through the village and the buses on the Dukla route pass it. By car it is signposted from Svidník, and the church is visible from the road.Železnica sem nevedie. Cesta z Prešova cez Svidník k poľskej hranici vedie priamo obcou a autobusy na duklianskej trase ňou prechádzajú. Autom je značená zo Svidníka a chrám je z cesty vidno.
