Medzilaborce · upper LaborecMedzilaborce · horný Laborec
A collection of American pop art at the top of a Carpathian valley, onion domes on the main street, and war cemeteries in every village around.Zbierka amerického pop-artu na konci karpatskej doliny, cibuľové kupoly na hlavnej ulici a vojnové cintoríny v každej okolitej dedine.
Medzilaborce became a town because of a permission. In 1859 it was granted the right to hold regular fairs, and from that point the villages of the upper Laborec came here to buy and sell instead of going elsewhere. Before that it was one more settlement of the Humenné estate: the census of 1715, taken after a generation of war, requisitioning and plague, counted eighteen lived-in holdings here, thirty-nine standing empty and two mills. The fair is the reason there is a main street to walk down at all.Medzilaborce sa stali mestom vďaka jednému povoleniu. V roku 1859 získali právo konať pravidelné jarmoky a od tej chvíle chodili dediny horného Laborca nakupovať a predávať sem, nie inam. Predtým to bola ďalšia z osád humenského panstva: súpis z roku 1715, urobený po generácii vojen, rekvirovania a moru, tu narátal osemnásť obývaných usadlostí, tridsaťdeväť prázdnych a dva mlyny. Jarmok je dôvod, prečo je tu vôbec hlavná ulica, po ktorej sa dá prejsť.
The year now has two halves. The museum runs a programme through the season and brings a steady trickle of visitors from abroad, which in a district this small is not nothing. Against that runs the church calendar of a Byzantine-rite valley: feast days in the Greek Catholic and Orthodox parishes, and the pilgrimage at the ruined monastery of Krásny Brod down the valley. Rusyn folk ensembles and cultural events fill out the rest. We name no dates and no programmes, because in a town this size they are set season by season and the museum's own listings and the town's are the ones to check.Rok má dnes dve polovice. Múzeum vedie počas sezóny program a privádza stály prúd návštevníkov zo zahraničia, čo v takom malom okrese nie je málo. Popri tom beží cirkevný kalendár doliny východného obradu: sviatky v gréckokatolíckych a pravoslávnych farnostiach a púť pri zrúcanine kláštora v Krásnom Brode nižšie v doline. Zvyšok dopĺňajú rusínske folklórne súbory a kultúrne podujatia. Dátumy ani programy neuvádzame, lebo v meste tejto veľkosti sa určujú sezónu po sezóne a overiť sa dajú v oznamoch múzea a mesta.
The Warhol museum is the town's one national institution, and it exists because a few people decided it should. Andy Warhol died in New York in 1987 without ever having seen the village his parents left. The museum was founded on 1 September 1991 and opened to the public on 5 October, put together by his brother John Warhola, the art historian Michal Bycko, Fred Hughes of the Warhol estate and Vladimír Protivňák, with works given and lent by the Andy Warhol Foundation; the first thirteen originals arrived on 9 September 1991.Warholovo múzeum je jedinou celoštátnou inštitúciou mesta a existuje preto, že sa tak niekoľko ľudí rozhodlo. Andy Warhol zomrel v New Yorku v roku 1987 bez toho, aby kedy videl dedinu, z ktorej jeho rodičia odišli. Múzeum vzniklo 1. septembra 1991 a pre verejnosť sa otvorilo 5. októbra; dali ho dokopy jeho brat John Warhola, historik umenia Michal Bycko, Fred Hughes z Warholovej pozostalosti a Vladimír Protivňák, s dielami darovanými a zapožičanými Nadáciou Andyho Warhola; prvých trinásť originálov dorazilo 9. septembra 1991.
It holds around 160 works and objects: screenprints and paintings alongside family photographs, documents and things brought from Miková, the village fifteen kilometres up a side valley that Ondrej Varchola left for Pittsburgh in 1912. A small open-air section holds a replica of the Warhola family house. The point of the collection is precisely that connection, and the outsized soup cans outside the entrance are the town's landmark. Alongside it run the ordinary institutions of a small town — a cultural centre with a hall, a library, art schools — which we leave unnamed, because programmes and premises change faster than a page like this does.Je v ňom okolo 160 diel a predmetov: serigrafie a maľby popri rodinných fotografiách, dokumentoch a veciach prinesených z Mikovej, dediny pätnásť kilometrov hore bočnou dolinou, z ktorej Ondrej Varchola v roku 1912 odišiel do Pittsburghu. V malej vonkajšej časti stojí replika domu Varcholovcov. Práve to spojenie je zmyslom zbierky a nadrozmerné polievkové konzervy pred vchodom sú orientačným bodom mesta. Popri múzeu fungujú obyčajné inštitúcie malého mesta — kultúrne stredisko so sálou, knižnica, umelecké školy —, ktoré neuvádzame menovite, lebo programy a priestory sa menia rýchlejšie než takáto stránka.
The buildings say what the valley is. The Greek Catholic parish built the church of St Basil the Great in 1878; the large Orthodox church on the main street, with its onion domes, is the other building that catches the eye, and between them they carry a division that is political as much as devotional. On 28 April 1950 a staged assembly in Prešov declared the Greek Catholic Church in Czechoslovakia dissolved and handed its parishes to the Orthodox. Priests who refused lost their parishes and many went to prison, among them the bishop of Prešov, Pavol Gojdič, who died in jail. The ban lasted until 1968.Stavby hovoria, čím dolina je. Gréckokatolícka farnosť postavila v roku 1878 chrám svätého Bazila Veľkého; druhou budovou, ktorá padne do oka, je veľký pravoslávny chrám na hlavnej ulici s cibuľovými kupolami, a spolu nesú rozdelenie, ktoré je rovnako politické ako náboženské. Dňa 28. apríla 1950 vyhlásilo zinscenované zhromaždenie v Prešove Gréckokatolícku cirkev v Československu za zrušenú a jej farnosti odovzdalo pravoslávnym. Kňazi, ktorí odmietli, prišli o farnosti a mnohí skončili vo väzení, medzi nimi prešovský biskup Pavol Gojdič, ktorý vo väzení zomrel. Zákaz trval do roku 1968.
Outside the town the older evidence is wooden. The side valleys hold some of the finest wooden churches in Slovakia, and down the valley at Krásny Brod stand the ruins of a Basilian monastery, still a place of Greek Catholic pilgrimage. Then there are the cemeteries. From February to May 1915 Medzilaborce was in Russian hands and General Brusilov used the town as a headquarters; the military cemetery here holds 1,692 soldiers — four Germans and 1,688 men of the Austro-Hungarian and Russian armies, in the same ground — and small walled cemeteries like it lie in almost every village around. They explain the town better than the museum does.Mimo mesta sú staršie doklady drevené. V bočných dolinách stoja jedny z najkrajších drevených chrámov na Slovensku a nižšie v doline, v Krásnom Brode, sú zrúcaniny baziliánskeho kláštora, stále gréckokatolícke pútnické miesto. A potom sú tu cintoríny. Od februára do mája 1915 boli Medzilaborce v ruských rukách a generál Brusilov mal v meste veliteľstvo; tunajší vojenský cintorín ukrýva 1 692 vojakov — štyroch Nemcov a 1 688 mužov rakúsko-uhorskej a ruskej armády v jednej zemi — a malé ohradené cintoríny ako on ležia takmer v každej okolitej dedine. Vysvetľujú mesto lepšie než múzeum.
The people who settled these ridges came with sheep. In the second half of the fifteenth century the Vlach colonisation moved along the Carpathians — herding families, here mostly Rusyn, taking land that lay too high and too poor for wheat — and Medzilaborce is one of the villages that came out of it. The town takes 1523 as its first appearance in a document, and in 1557 ten taxed holdings stood here, on the great Humenné estate of the Drugeth family. Rusyn is still heard in the streets, and the villages around are Greek Catholic or Orthodox rather than Roman Catholic.Ľudia, ktorí tieto chrbty osídlili, prišli s ovcami. V druhej polovici 15. storočia sa Karpatmi pohla valašská kolonizácia — pastierske rodiny, tu prevažne rusínske, ktoré brali pôdu ležiacu privysoko a príliš chudobnú na pšenicu — a Medzilaborce sú jednou z dedín, ktoré z nej vzišli. Mesto berie za prvú písomnú zmienku rok 1523 a v roku 1557 tu stálo desať zdanených usadlostí na veľkom humenskom panstve Drugetovcov. Rusínčinu tu počuť na ulici dodnes a okolité dediny sú gréckokatolícke alebo pravoslávne, nie rímskokatolícke.
Being Rusyn inside Slovakia has never been a settled thing. In 1918 the new state created a province further east, Subcarpathian Ruthenia, and Rusyn leaders asked for the Rusyn districts of eastern Slovakia to be joined to it; they were not, and the town has been a Rusyn place inside Slovakia ever since. The identity was suppressed for forty years, recognised again after 1989, and a written standard for the language followed in the 1990s. From the 1880s the villages emptied westward to the mines and mills of Pennsylvania — which is how a pop artist from Pittsburgh ended up with a museum at the top of a Carpathian valley.Byť Rusínom na Slovensku nikdy nebola hotová vec. V roku 1918 vytvoril nový štát ďalej na východe krajinu Podkarpatská Rus a rusínski predstavitelia žiadali, aby sa k nej pripojili rusínske okresy východného Slovenska; nestalo sa tak a mesto je odvtedy rusínskym miestom vnútri Slovenska. Identita bola štyridsať rokov potláčaná, po roku 1989 znova uznaná a v deväťdesiatych rokoch nasledovala kodifikácia spisovného jazyka. Od osemdesiatych rokov 19. storočia sa dediny vyprázdňovali smerom na západ, do baní a hutí v Pensylvánii — a tak sa stalo, že pop-artový umelec z Pittsburghu má múzeum na konci karpatskej doliny.
Sixteen videos for Culture in Medzilaborce.Šestnásť videí — Kultúra v Medzilaborciach.